Hrubé kamenné steny hradu sú už stáročia domovom najmenej troch mátoh, ktoré vraj po nociach desia okolie.
Keď sa mních Odil zaľúbil...
Jeden z blatnických hradných pánov mal podľa povestí krásnu dcéru Eliku. Do pôvabnej devy sa postupne zaľúbili viacerí muži. Jedným z nich bolo páža Illmer, ale jeho neprominentné postavenie bolo vážnou prekážkou vzťahu.
Ešte väčšiu bariéru mal však zaľúbenec Odil. Bolo ňou mníšske rúcho. Ale keďže láska hory prenáša, Odil cez ne krásnu Eliku z hradu Blatnica uniesol. Predtým však zabil soka - páža Illmera.
Dúfal, že diaľka ho uchráni od trestu. Mladá dáma však Odilovi utiekla. Jeho dolapili a odsúdili na trest smrti, a to veľmi krutý, zamurovaním zaživa do hradných múrov. A keďže porušil rehoľný sľub, povesť vraví, že mu ústa zamkli visacou zámkou zo železa. Dodnes pretrváva chýr, že v 19. storočí našli na hrade Blatnica hľadači pokladov namiesto zlata a drahokamov v jednom z rozpadávajúcich sa múrov príšernú mužskú postavu vo vzpriamenom postoji s masívnou kladkou v ľavej čeľusti...
Podľa ďalších legiend patril Odil k červeným mníchom. Tak u nás nazývali rád Chudobných rytierov Krista a Šalamúnovho chrámu - templárov. Pobyt templárov na hrade Blatnica a v ďalších hradných lokalitách v regióne Turca dokladajú nielen povesti, ale i ďalšie stopy a správy o ich prítomnosti.
Ukrutník z rodu Révayovcov
Prvá písomná zmienka o hrade Blatnica je z 13. storočia. Jedným z jeho prvých vlastníkov bol Peter z Brezovice. Hrad mal významné postavenie pri strážení dôležitej cesty Magna via, ktorá viedla od Nitry na sever.
Vlastníci hradu sa často menili, v roku 1540 patril známemu rodu Révayovcov. Ich povesť kazí tyran z Blatnice, ktorý spôsobil, že na tomto hrade straší. Vraj i v súčasnosti počuť z hradu detský plač a v nočnej temnote možno stretnúť dve ženské mátohy.
Pán Révay sa smutne preslávil tým, čomu dnes vravíme domáce násilie. Jednu z manželiek dal otráviť. Ani voči druhej nebol vľúdnejší, dal chuderku zaživa zamurovať do hradných stien a príšerné je, že vedno s malým synčekom. Jeho zúfalý nárek sa údajne občas rozlieha Plešovickým hrebeňom i v súčasnosti. Občas vraj vidno v hradnom areáli všetky tri mátohy zamurovaných - Odila, pani Révayovú i jej malého syna.
Ďalšia Révayová, Zuzanka, už dopadla lepšie. Zaľúbil sa do nej mladý člen známej zemianskej rodiny Ilgovcov, ktorý devu uniesol otcovi priam spred nosa, keď na hrade Blatnica hostil veľkú spoločnosť.
Blatoň - záchranca Pribinu a Mojmíra
V legendách o slávnom Blatnickom hrade sa spomína odvážny mládenec Blatoň, ktorý zachránil hneď dva životy, a to nie hocijaké. Išlo o slávne nitrianske kniežatá Pribinu a Mojmíra. Páni sa vybrali na poľovačku a keďže i pod Plešovickým hrebeňom žili tury, zatúžili po ich trofeji. Samicu tura, ktorá mala mláďa, zasiahli kopijou, ale nepresne. Vážne zranené a rozzúrené zviera sa rútilo na oboch prominentov. Smelý Blatoň nezaváhal a dýkou ho zabil. Postaral sa tak nielen o bezpečnosť prominentných lovcov, ale aj o svoju budúcnosť. Odmietol síce lukratívnu Pribinovu ponuku, aby bol šéfom jeho strážcov, prijal však dar - krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie na počesť pamätnej poľovačky na turov nazvali Turiec.
Vďaka kráľovi Matejovi Korvínovi dostala meno aj lokalita Kráľovská studňa. Tu vraj kráľ zbavil zúfalého baču medveďa, ktorý žral jeho ovce. Bača z vďaky pozval kráľa na obed do jamy, otvoru pre budúcu studňu, pretože vonku fúkal silný vietor. Matejovi Korvínovi sa piknik v jame páčil, bačovské špeciality mu chutili. Odvtedy to tam volajú Kráľovská studňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
