.
V súvislosti s meniacim sa počtom budov následkom požiarov a vojenských obliehaní Košíc a z toho vyplývajúcich neúplných súpisov aj daňových registrov sa iba s ťažkosťami dal odhadnúť počet obyvateľov Košíc v hradbách i predmestiach a porovnať populačný vývoj.
Veľkomesto v strednej Európe
V uvedenom článku sme písali, že roky 1479-1487 sa považovali za roky hospodárskeho rozmachu Košíc, vrátane stavebného rozvoja, posledného pred vojnovým pustošením. Podľa výkazov domov malo mesto k roku 1480 tisícšesť domov. Rok 1480 bol rokom maximálneho postihnuteľného rozmachu Košíc v stredoveku.
Aj pri neúplnosti súpisov a nepresnostiach v počtoch daňovníkov bol v roku 1480 odhadovaný počet obyvateľov Košíc 8603, čo sa považuje za minimálny počet. Historik prof. O. R. Halaga, ktorý robil tieto výpočty z mnohých ukazovateľov s použitím viacerých koeficientov a výpočtov iných odborníkov, povedal: "Mesto, ktorému možno k roku 1480 bez premrštenia odhadnúť počet blízky desiatim tisícom obyvateľov, bolo na vtedajšie časy vyhraneným veľkomestom v strednej Európe."
Porovnanie s európskymi mestami
Prof. Halaga porovnáva počet obyvateľov Košíc z roku 1480 s inými známymi európskymi mestami a sú to zaujímavé čísla v prospech Košíc: "S Košicami rovnako stáli okolo druhej polovice 15. storočia Lipsko a Rostock, Mníchov, máločo viac mal Frankfurt v roku 1440 - deväťtisíc obyvateľov a Mníchov - 10 800 v roku 1500, menej mal Dortmund - 7- až 8-tisíc v roku 1480. Bratislava mala v roku 1503 podľa daňových registrov 4 200-4 700 obyvateľov a Krakov podľa odhadu k druhej polovici 15. storočia 10 000 obyvateľov."
Veľkomesto, aj stredoveké, nie je však charakterizované iba počtom obyvateľov, musí mať tiež iné atribúty. V európskej histórii stredovekých miest je ich niekoľko. Spomeňme kostoly a fary, colné a skladové výsady, mincové privilégiá a jeden z najdôležitejších atribútov - európske obchodné spojenia.
Kostoly a fary
Košice v dobe ich stredovekého rozmachu mali deväť kostolov a štyri fary. V meste sa bežne spomínali štyri kostoly: sv. Alžbety, sv. Michala, Panny Márie (dominikáni), sv. Mikuláša (františkáni), neskoršie šesť kostolov, tri boli v huštáckych uliciach. Jedna - hlavná fara bola pri dóme a tri menšie, ktoré pod ňu patrili, boli tiež v troch strediskách huštáckych ulíc: kostol sv. Ducha (hospitál), sv. Leonarda a sv. Ladislava.
Výhodné privilégiá
Pre kupecké stredisko boli nevyhnutné colné výhody a tie Košice mali. Veľké colné privilégium z roku 1319 oslobodzovalo košických kupcov od všetkých colných a mýtnych poplatkov na území medzi Tisou a Slanou po Bereg a neskoršie boli rozšírené na celé Uhorsko a Sedmohradsko. Ešte pred prvou polovicou 14. storočia mali Košice také isté colné výhody v Poľsku a na Rusi, aké tam mali Krakovčania. K nim pribudli v roku 1364 výhody vo Vratislave, Sliezsku, Morave a Čechách a v roku 1388 sa rozšírili na Rakúsko.
Privilégiom, ktoré prinášalo Košiciam a ich kupcom veľký zisk, bolo právo skladu. Od roku 1361 každý kupec, prichádzajúci s tovarom z Poľska, Rusi a zo severnejších provincií, ho všetok musel povinne zložiť v Košiciach a vo veľkom predať košickým kupcom a so zahraničným tovarom potom mohli ísť do iných uhorských miest iba domáci. Aj keď niektoré mestá mali čiastkové právo skladu, Košice boli hlavným skladom zahraničného tovaru a ak by mesto kupci z Turecka, Moldavska, Valašska obišli v snahe vyhnúť sa nútenému skladu, mali Košice právo skonfiškovať im tovar.
V Košiciach bol veľký prílev kupcov z iných krajín a do mesta prichádzali kvôli obchodom a zmluvám aj domáci návštevníci. Všetci mohli platiť hocijakou inde platnou menou, zlatom aj striebrom a v obehu boli aj osobitné košické mince, ktoré razila Košická komora. Práve tieto možnosti platby viedli k ustáleniu osobitného kurzu valút. V zmluvách sa po roku 1340 uvádzalo, či sú platby podľa kurzu budínskeho alebo košického.
Európske obchodné spojenia
Od konca 14. storočia transportovali košickí kupci svoj tovar do Pomoranska (Štetína, Stralsundu), Holandska a inde. Koncom 14. storočia prichádzali do Košíc poľskí, ruskí, rumunskí, moldavskí kupci, kupci z Valašska, Moravy a Čiech, zo Srbska, Pruska, Sliezska, Horného a Dolného Nemecka, Porýnia, Flandier, Nizozemska, z Rakúska, Talianska, Švajčiarska a Španielska.
Pre tieto obchodné spojenia bolo výhodné vlastniť domy v niektorej krajine, s ktorou obchodovali. Košičania vlastnili domy v pruskej Toruni, v Krakove, Norimbergu, Viedni, Ľvove, tamojší kupci v Košiciach. V rokoch 1460-1525 pochádzala časť novoprijatých občanov Košíc zo spomenutých 19 krajín. Už tento fakt svedčí o príťažlivosti Košíc ako obchodnej metropoly s colnými výhodami, právom skladu a výhodnou polohou - križovatkou obchodných ciest. Názov Košice dávali aj osadám, ako Košická Polianka, Košická Poruba, Košické Hámre, Košická Belá.
Ľudí si preverovali
Popri poctivých obchodníkoch sa našli aj mnohí špekulanti, ktorí získanie občianstva Košíc považovali iba za prostriedok k zbohatnutiu, potom odišli aj so ziskom, ktorý mal zostať v meste. Preto si každého uchádzača o občianstvo mestská rada preverovala. Ak sa niektorý zdal podozrivý, musel zložiť vysokú kauciu 32 hrivien striebra, do roka sa v Košiciach oženiť a kúpiť nehnuteľnosť.
Obchodné spojenia košických aj iných východoslovenských kupcov s poľskými a ruskými dokladá vznik stálych kupeckých kolónií. Také boli napr. v Jasle, Dukle, pričom sa tieto kolónie riadili právom materského mesta Košice. Jedna z ulíc Miskolca a tiež Berehova sa volala Malé Košice, v Poľsku bola Uhorská ulica, v Košiciach boli Benátky, Malá Praha.
Konferencie cisára Žigmunda
Európske obchodné spojenia sústredené v Košiciach podnietili cisára Žigmunda k usporiadaniu viacerých vrcholných konferencií s panovníkmi a cirkevnými hodnostármi, takže od roku 1419 sa v meste striedali korunované a pomazané hlavy. Prvá bola konferencia s poľským kráľom a veľmajstrom Pruska, v roku 1423 znovu s poľským kráľom, pruským veľmajstrom a kniežaťom Bavorska, pasovským biskupom, sliezskymi kniežatami a inými panovníkmi, v roku 1424 s poľským a dánskym kráľom, v roku 1429 s kráľom Litvy Vitoldom a ďalšími.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
