Áno, máme na mysli odpadky - tu plastovú fľašu, tam papierik z cukríka či obal z tyčinky. Tento ľudský (zlo)zvyk "značkovania" teritória, v ktorom sme už boli, sa nevyhol ani oblasti okolo najvyššej hory sveta.
Hora s tromi názvami
Horolezcami a turistami priťahovaný Mount Everest, nazývaný Tibeťanmi Čomolungma (bohyňa - matka vesmíru) a Nepálčanmi Sagarmatha (tak vysoko ako nedoletí žiaden vták), je doslova obklopený horami odpadkov. Od prvého výstupu na Mt. Everest v roku 1953 neustále narastá počet horolezcov, ktorí chcú na horu vystúpiť (ich počet je však už dnes regulovaný) i počet turistov, ktorí sa na najvyššiu horu našej planéty chcú len zblízka pozrieť.
Svetové prírodné dedičstvo
V roku 1976 vznikol národný park Sagarmatha a v roku 1979 vyhlásilo UNESCO túto oblasť za svetové prírodné dedičstvo. Nárast počtu turistov i horolezcov priniesol so sebou i rast množstva odpadov, ktoré ležia v základnom tábore horolezcov, vo vyšších táboroch, ale aj v dedinkách, v ktorých bývajú šerpovia, a v chatách pozdĺž trekingových ciest. Napriek lokálnym snahám neexistuje totiž v národnom parku žiaden fungujúci systém manažmentu odpadu, teda jeho triedenia a ekologicky prijateľného odstraňovania.
Odpad do ľadovcových trhlín
Mnohé expedície a trekingové skupiny odhadzujú svoj odpad jednoducho do trhlín v ľadovcoch a domáci vedia málo o tom, ako možno množstvo odpadu znižovať a ako ho správne odstraňovať. Ani dodržiavanie už existujúcich predpisov sa neveľmi kontroluje. Výsledkom sú kopy odpadu ohrozujúce prírodu i ľudí. To všetko sa má teraz zmeniť. Projekt Saving Mount Everets 2011-2012 (záchrana Mt. Everestu) si za nadradený cieľ kladie zachovanie a ochranu biodiverzity národného parku Sagarmatha.
Projekt manažmentu odpadu
K dosiahnutiu cieľov projektu má významnou mierou prispieť implementácia koncepcie manažmentu odpadu. Projekt bol iniciovaný šerpami, ktorí z turizmu žijú a ktorí si uvedomujú svoju zodpovednosť za životné prostredie v regióne. Do projektu však bude "zatiahnuté" všetko obyvateľstvo regiónu, pretože hlavnú úlohu v ňom budú hrať dedinské komunity. Má sa vytvoriť samosprávna štruktúra, ktorá má v dlhodobom horizonte zaručovať "čisté" životné prostredie. Celkové náklady na tento projekt sa odhadujú na približne 600 000 eur, pričom vyše dve tretiny tejto sumy sa už podarilo získať.
Prispela švédska lotéria
Finančnú podporu poskytla najmä švédska lotéria Postcode, ale aj nepálska vláda, nepálska asociácia horolezcov a centrum svetového dedičstva UNESCO. Rakúska firma UNTHA poskytne stroje na drvenie odpadu a zabezpečí aj technické zaškolenie lokálneho personálu. Za transport odpadu, odhadovaného na osem až desať ton, priamo z úpätia najvyššej hory sveta bude zodpovedné združenie Everest Summitteers Association, združujúce najmä nepálskych špičkových horolezcov a horských vodcov.
Podpora od špičkových horolezcov
Podporu projektu poskytuje aj Ústav odpadového hospodárstva viedenskej technickej univerzity a Rakúske alpské združenie. Sir Chris Bonnington, David Breashears a Wolfgang Nairz i ďalší známi horolezci, ktorí stáli na vrchole Everestu, podporujú projekt ako vyslanci dobrej vôle. Realizácia projektu sa začne na jar tohto roku už spomínaným čistením oblasti Everestu a bude ukončená koncom budúceho roka implementáciou udržateľnej koncepcie minimalizácie odpadu a jeho zhodnocovania. Mount Everest už nebude "najvyššie položenou skládkou odpadu" na svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
