Po preskúmaní a overení historickej a národnobuditeľskej hodnoty krupicovej kaše šéfredaktor rozhodol, že jej môžem venovať náležitý a dôstojný priestor. A kde inde by taký bol, ak nie na tomto mieste.
Prívlastok detská v názve frekventovaného pokrmu prostého ľudu má za cieľ vyvolať spomienky na časy, keď sme ako batoľatá liezli po štyroch. Kaša dietky zasýtila a neodpálila ich tráviaci trakt, toho času ešte v zábehu.
Krupica má však aj svoje tienisté stránky. Zhoršuje "poveternostnú" situáciu v blízkosti konzumenta, aj jeho "zrážkovú činnosť". Pri problémoch so zápchou ju preto odporúčajú jedenásti z desiatich odborníkov na zdravú výživu.
Existujú dva základné druhy kaše, klasická biela a tzv. čokoládový typ. Náš rodinný recept rozvádzať nebudem. Bol totiž predmetom vášnivého dedičského konania už u mojich prarodičov. Do dejín sa táto udalosť zapísala pod názvom Krupicové dni 1908 - 1912.
Prezradím však návod na prípravu odkukaný z reálneho života. Zmes pripravenú z mlieka, krupice, cukru a štipky soli za stáleho miešania začneme ohrievať. Od plynu neodbiehame. Po čase, na naše prekvapenie, zmes začne hustnúť a nastáva var. Je po všetkom. Krupicu vylejeme na tanier a aplikujeme opražené maslo. Podávame s pohárom päťputňového tokajského vína, odporúčame ročníky 1968, 1989, 2000 a 2014.
Krupica sa dá použiť aj ako zbraň. Ak ju horúcu vykydnete do tváre rozzúrenej polovičky, získate minimálne dosť času na zbesilý útek.
Máte to radi trochu inak? Poradím vám. V prísne tajnej "Knihe zborovských mágov", zverejňovanej na reklamných plochách od 1. mája 1949, je opísaný recept na kašu s halucinogénnymi účinkami. Dve strany knihy sa dokonca venujú presnému popisu obrazov, ktoré zhotoviteľ uvidí, ak svoj prípravok aj skonzumuje. Celovečerný halucinačný program je však len pre silné žalúdky. Ide totiž o nezostrihané verzie zasadnutí Národnej rady, prehľad rôznych daní a výrokov tzv. celebrít. Ak vám predsa len napokon príde zle, pamätajte na okrídlené: "Žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí."
A ešte trocha histórie. Krupicu ako prvý pokrm na vtedajšom uhorskom území ochutnal aj sám veľký Napoleon. Stalo sa tak počas revízneho prieskumu obce Zborov v Bardejovskom okrese v roku 1805, krátko pred podpísaním Bratislavského mieru. Napoleon sa v Zborove zastavil počas cesty do Poľska, kde si bol obzrieť vhodné polia a zeleninové sady pred otvorením nového frontu. Cisár si zvolil ovocný variant krupicovej kaše a namiesto kakaa na krupicu aplikoval zavárané ovocie. Napoleonskej tradícii zostávajú občania v severovýchodných okresoch Slovenska verní dodnes. Mnohí aplikujú slivky. V destilovanej forme. Pri tejto verzii už päťputňové tokajské nie je nevyhnutné.
Dobrú chuť!
Autor: Dušan Guman
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
