Keď som začal hltať knižky, neexistovala ešte televízia (teda u nás) a o letoch do vesmíru sa ešte len uvažovalo. Prečítal som mnohé verneovky, medzi nimi aj Cestu na Mesiac, ktorú francúzsky vizionársky spisovateľ a jeden zo zakladateľov žánru science-fiction Jules Verne vydal v roku 1865. Čítanie verneoviek s tematikou cestovania do kozmu ma však na rozdiel od muža, o ktorom je dnešná časť nášho seriálu, neinšpirovalo k takpovediac vedeckým štúdiám o možnostiach vesmírnych letov. Tým mužom je Konstantin Eduardovič Ciolkovskij.
K. E. Ciolkovskij sa narodil 5. septembra 1857 v dedinke Iževskoje v ruskej Rjazanskej oblasti. Jeho otec bol Poliak, ktorý bol do Ruska deportovaný za svoje revolučné politické aktivity. Matka bola vzdelaná Ruska tatárskeho pôvodu. Ako deväťročný dostal Konstantin šarlach s vysokými horúčkami, v dôsledku čoho temer ohluchol. Musel preto odísť zo školy a vzdelával sa doma sám. Toto obdobie považoval neskôr Ciolkovskij za najhoršie vo svojom živote, pretože hluchota ho prakticky vylúčila z detských hier.
Vylúčený z gymnázia
V roku 1869 nastúpil do gymnázia, kde dosahoval slabé výsledky. V roku 1870 mu zomrela matka a jeho prospech sa ešte viac zhoršil. V roku 1871 ho z gymnázia vylúčili s návrhom na prestup do technického učilišťa, pretože už vtedy sa prejavilo jeho nadanie pre vedu a techniku. Otec ho preto poslal do Moskvy, kde študoval nielen fyziku, astronómiu, mechaniku a geometriu, ale aj klasickú literatúru a navštevoval knižnice.
V Moskve sa zoznámil s Nikolajom Fedorovom a jeho filozofiou tzv. kozmizmu. Podľa niektorých Ciolkovského životopiscov to bol tiež jeden z impulzov pre jeho záujem o kozmické lety. Pretože ho otec nebol schopný dostatočne finančne podporovať, po troch rokoch sa vrátil domov. V roku 1882 sa stal učiteľom matematiky na okresnej škole v Borovsku.
Inšpirovali ho verneovky
Medzitým sa oženil a stal sa otcom. Inšpirovaný aj dielami Julesa Vernea začal Ciolkovskij sám písať príbehy o medziplanetárnych letoch. V nich sa stále viac a viac začal zaoberať fyzikálnymi a technickými problémami a postupne sa stal autorom teoretických statí. V roku 1886 uverejnil Ciolkovskij štúdiu Theoria Aerostatika a v roku 1892 štúdiu Aerostat Metaličeskij (teoretické pojednanie o celokovovej vzducholodi). V 80. rokoch 19. storočia vyvinul koncepciu celokovovej vzducholode, ktorá bola potom realizovaná v 30. rokoch 20. storočia.
Prvý aerodynamický kanál
V jednej izbe svojho bytu postavil prvý aerodynamický kanál v Rusku a určoval v ňom odpor telies rôzneho tvaru. Postupne sa však Ciolkovskij začal intenzívnejšie venovať štúdiu rakiet. Uvedomil si, že rakety na pevné palivo, používané na vojenské účely či na ohňostroje, by boli príliš slabé na lety do vesmíru. Navrhol preto použitie rakiet na kvapalné palivo.
Ciolkovského rovnica
Najznámejšou Ciolkovského prácou je článok "Výskum vesmíru pomocou reaktívnych aparátov", ktorý v roku 1903 uverejnil ruský časopis Vedecké obzory. Súčasťou tejto práce je aj rovnica, neskôr nazvaná Ciolkovského rovnica, ktorá opisuje vzťah medzi konštrukčnými parametrami rakety (napr. hmotnosť rakety, výtoková rýchlosť plynov z rakety) a maximálnou rýchlosťou, ktorú môže takáto raketa dosiahnuť. Ide o jednu zo základných rovníc kozmonautiky.
Ciolkovskij vyrátal aj to, že minimálna horizontálna rýchlosť potrebná na to, aby sa teleso pohybovalo okolo Zeme, je 8 000 m/s, a predpovedal, že takáto rýchlosť sa bude dať dosiahnuť viacstupňovými raketami poháňanými kvapalným vodíkom a kvapalným kyslíkom. Svojimi ideami predbehol Ciolkovskij dobu a v cárskom Rusku vzbudil len malý záujem.
Čudák a mizantrop
Až keď Hermann Oberth uverejnil v roku 1923 štúdiu Raketou do planetárnych priestorov, spomenul si rusko-nemecký autor F. Zander na Ciolkovského články a uverejnil o ňom knihu. Ciolkovskij sa tak stal medzinárodne známym a uznanie získal aj doma, už v Sovietskom zväze.
Ciolkovskij, považovaný mnohými za čudáka a mizantropa, zomrel 19. septembra 1935 v Kaluge, kde dlhé roky žil. Spolu s Oberthom a Robertom Goddardom je Konstantin Eduardovič Ciolkovskij považovaný za jedného zo zakladateľov kozmonautiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
