BREZNICA. Keď vyrástla a pokúšala sa svoj detský sen pretaviť do skutočnosti, narazila na množstvo prekážok, ktoré by menej odhodlaného človeka odradili. Inštitúcie, na ktoré sa obrátila, jej totiž tvrdili, že ak nie je zdravotná sestra alebo lekárka, nemá šancu dostať sa do Afriky, jedine ak by sa skontaktovala s nejakou cirkevnou charitatívnou organizáciou.
To však sympatická Brezničanka odmietala, pretože chcela ľuďom pomáhať nie z náboženského alebo politického presvedčenia, ale najmä ako človek, ktorý chce čosi zo seba priamo odovzdať inému človeku v núdzi.
Začínala v Rusku
"Na vysokej škole, kde som študovala geografiu, kartografiu, geoinformatiku a diaľkový prieskum Zeme, som sa na určitý čas svojho sna vzdala. Časom som však pochopila, že všetko je otázkou energie, hľadania a zisťovania informácií. Najskôr som sa obrátila na Červený kríž, ale tam ma vysmiali, že ak nemám zdravotnícke vzdelanie, nemám žiadnu šancu, že oni nikoho takého nebudú finančne podporovať. Odporučili mi jednu cirkevnú organizáciu, čo však nevyhovovalo mne, pretože tam je pomoc chudobným a biednym v rôznych kútoch sveta podmienená zároveň šírením kresťanstva. To odmietam, pretože pomoc človeka človeku by mala byť postavená výlučne na najhlbších ľudských hodnotách bez akéhokoľvek politického či náboženského podtónu. Medzi 4. a 5. ročníkom som na rok prerušila štúdium na prírodovedeckej fakulte a odišla som ako dobrovoľníčka do Ruska starať sa o deti v detských domovoch," vracia sa Soňa k začiatkom svojej dobrovoľníckej práce.
V Rusku pôsobila v rámci projektu podporovaného Európskou úniou. "Najskôr som pracovala v detskom domove pre deti alkoholikov a narkomanov. Bolo to veľmi náročné. Projekt skrachoval na tom, že som sa dostala do zlej organizácie, ktorá ma vyhodila na ulicu. Prečo? Peniaze, ktoré mi chodili na účet a odovzdávala som ich detskému domovu, neboli použité na účely, na ktoré boli určené, ale išli do vlastného vrecka jednotlivcom. Keď som na to prišla, peniaze som im prestala dávať a oni ma vyhodili na ulicu. Vlastne ma ako dobrovoľníčku zneužili ako bezprácny zdroj príjmov. Našťastie ma prichýlil jeden kamarát a za pár dní sa mi podarilo nadviazať kontakt s riaditeľom iného detského domova, pre ktorý som bezplatne pracovala až do konca môjho pôsobenia v Rusku. To som však už celý projekt prevzala na seba, jednala som na vlastnú päsť, sama som si vybavovala existenčné záležitosti ako bývanie, stravu a pod. Starala som sa zadarmo o fyzicky a mentálne postihnuté deti. Na to obdobie mám krásne spomienky, veľmi ma ovplyvnilo a dodnes som s pracovníkmi z toho detského domova v kontakte. Bola to pre mňa doposiaľ najväčšia životná škola," s úsmevom spomína nadšená dobrovoľníčka.
Prečo práve Tanzánia?
Po roku sa vrátila na Slovensko a úspešne ukončila vysokú školu. Na rok odcestovala na Nový Zéland, po návrate pôsobila chvíľku v Bratislave a napokon odišla za prácou do Anglicka. Myšlienka pomáhať sirotám v Afrike však neupadla do zabudnutia, a tak sa Soňa skontaktovala s organizáciou, ktorá podobné aktivity zastrešuje.
"Podobné projekty sú veľmi finančne náročné. Pre Tanzániu som sa rozhodla hlavne preto, lebo týždenný poplatok, ktorý organizácii zaplatím, je okolo 80 dolárov, z toho 50 percent ide na moju stravu a ubytovanie, ďalších 50 percent priamo na chod sirotinca a platy zamestnancov. Takže už v tom základnom poplatku podporujem tanzánske siroty a navyše sa o ne budem aj bezplatne starať. A mám úplnú istotu, že peniaze nikto nezneužije, že pôjdu presne tomu, komu sú adresované," ozrejmuje výber konkrétnej africkej krajiny.
Deti, ktorých rodičia zomreli na AIDS
V sirotinci, kde bude Soňa pôsobiť, žijú deti rôzneho veku, ktorých rodičia zomreli na AIDS. Bude sa o ne starať, prebaľovať ich, učiť ich základné pravidlá hygieny, ale aj všetko ostatné, čo budú potrebovať pre svoj ďalší život. Ako povedala, chce dať tanzánskym sirotám, podobne ako tým ruským, to najlepšie zo seba.
Na otázku, či nemá obavy z úplne nového prostredia, reagovala: "Veľmi sa na Afriku teším. Ako ma naučili v Rusku - vsjo budet charašo. Určite sa vyskytnú aj nejaké problémy, ale verím, že všetko sa dá prekonať. Mám o tejto krajine sprostredkované informácie, takže som ako-tak v obraze. Ale väčšinu vecí budem musieť riešiť za pochodu."
Dĺžka Soninho pobytu v Afrike závisí najmä od finančných prostriedkov. Prvé tri mesiace si financuje z vlastných peňazí. "Všetko závisí od finančnej pomoci. Projekt je veľmi drahý, prvé tri mesiace stoja 4-tisíc eur, ďalšie mesiace o niečo menej. Doposiaľ som si všetko hradila z peňazí, ktoré som zarobila v zahraničí, ale veľa mi už neostane. Preto bude moje pôsobenie v Tanzánii závisieť najmä od toho, či ma finančne podporia ľudia, ktorým sa myšlienka dobrovoľníctva páči. Tieto peniaze budú využité na vykrytie mojich základných životných potrieb a na chod detského domova. Som hrdá na ľudí, ktorí môj projekt podporujú, lebo viem, že dnes sa slovo charita dosť spochybňuje."
Autor: ada
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
