Tu ju v roku 921 zastihla správa, že jej syn, knieža Vratislav I., zahynul na bojisku. Bol to osudový moment v živote ženy, ktorú vedno s manželom pokrstil vraj počas exilu u kráľa Svätopluka na Velehrade sám arcibiskup Metod. Kňažná nad stratou syna smútila. Netušila, že ho ešte v tom istom roku bude nasledovať do večnosti.
Po Vratislavovej smrti sa regentkou stala jeho vdova, kňažná Drahomíra, pretože Václav mal iba 14 rokov. Medzi dvoma kniežacími vdovicami vypukla tichá vojna. Najprv pre medzinárodné vzťahy, keďže Ludmila podporovala bavorskú a Drahomíra saskú spoluprácu. Obe delil i čerstvý spor o nástupníctvo po zosnulom Vratislavovi. Do úvahy prichádzali dvaja jeho synovia - starší Václav (neskôr svätorečený), ktorého podporovala babička Ludmila, a mladší, Drahomírin favorit Boleslav, neskôr známy ako bratovrah a knieža Boleslav I. Ukrutný. V pozadí planul aj boj o kresťanstvo. Kým Ludmila s manželom Bořivojom priniesli od Svätopluka kresťanstvo, na jej neveste Drahomíre, pôvodom z polabských Slovanov, boli evidentné stopy niekdajšej príslušnosti k pohanom.
Zahrdúsili ju závojom
Vdova Drahomíra, matka siedmich detí, medzi nimi i dvoch přemyslovských vládcov Václava a Boleslava, bola ambiciózna. Nebála sa ani ozbrojených konfliktov, vyslúžila si prezývku vojnová kňažná. Po manželovej smrti za nedospelých synov vládla ako regentka, čím sa nedorozumenia so svokrou Ludmilou prehlbovali.
Drahomíra riešila spor radikálne. Krátko po ovdovení vyslala do svokrinho sídla na Tetíne dvoch vrahov - Gommona a Tunnu. Podľa legiend našli zbožnú Ludmilu rozjímať. Hneď jej bolo jasné, prečo prišli. Statočne požiadala, aby ju usmrtili mečom. Vrahovia si však zvolili svoj postup - hrdúsenie. Pramene hovoria, že ju dusili obyčajným povrazom, iné zdroje tvrdia, že vražedným nástrojom bol Ludmilin závoj z Carihradu. Tak či onak, 15. septembra 921 vrahovia poslali kňažnú do večnosti.
Vraj takmer hneď po jej smrti sa začali na Tetíne diať prvé zázraky. Keď okolo jej provizórneho hrobu prechádzal slepec a dotkol sa zeminy na hrobe, vrátil sa mu zrak. V rokoch 1143 - 1144 sa o Ludmilino svätorečenie pričinil pražský pápežský legát kardinál Quido di Catello.
Prepadla sa Drahomíra do pekiel?
Keď už mladý Václav sedel na kniežacom stolci, vykázal v roku 925 ambicióznu mamičku z kniežacieho dvora za to, čo urobila jeho milovanej babičke Ludmile, ale aj za iné jej skutky. Drahomíra totiž usilovala o to, aby vládol mladší syn Boleslav. A keď to nešlo po dobrom...
Václav mamu neskôr zavolal nazad. Tá sa napokon dočkala aj chvíle, keď sa vlády ujal jej mladší syn Boleslav. Keďže mal Boleslav v matke príklad toho, ako odpratávať z cesty nepohodlných príbuzných, krvavo sa postaral o to, aby mu brat Václav neprekážal vo vladárskych ambíciách. V čase, keď u neho bola aj mama Drahomíra, pozval brata Václava na posviacku nového kostola v Boleslavi. A tam ho 28. septembra 935 zavraždili. Podľa legiend ako prvý dokonca zaútočil na brata sám Boleslav.
Napriek označeniu Ukrutný bol Boleslav I. pomerne úspešným českým vládcom. Jeho mamička skončila horšie. Povesť vraví, že nesúhlasila s násilím voči Václavovi, a tak ju Boleslav poslal do vyhnanstva. Keď v koči prechádzala dnešným Loretánskym námestím v Prahe a zbožný kočiš zastavil, aby sa počas zvonenia pomodlil, skrytá pohanka sa rozzúrila a začala kliať. Vtedy sa vraj otvorila zem a Drahomíra sa i s kočom a koňmi prepadla až do pekiel. Až do roku 1788 stál na tomto mieste na pamiatku stĺp zvaný Drahomírin.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
