Z výšky 529 metrov nad morom mali šarišskú krajinu ako na dlani. Potom sa názov zmenil na Mačaciu skalu.
V roku 1307 získal miesto ako odmenu za vernosť panovníkovi rytier Tomáš Synek, ktorý tu dal vybudovať masívnejší hrad. Vstúpil do dejín ako castrum Sebus - hrad Šebeš. Prvá zmienka o ňom je z roku 1315 a ešte i v roku 1491 tu žili potomkovia rytiera Tomáša.
Kráľov dar Košičanom
Rytier Synek a tí, čo prišli po ňom, tu mali zdanlivo bezpečné sídlo. Zlom nastal v roku 1491. Vladislav II. Jagellonský daroval hrad Šebeš vernému mestu Košice. V tom čase sa totiž končila čudná vojna medzi dvoma bratmi z poľského kráľovského rodu a to aj pričinením úspešného vodcu obrancov východu palatína Jána Zápoľského. Kým v Spišskej Starej Vsi znesvárení súrodenci Vladislav a Ján Albrecht (synovia poľského kráľa Kazimíra IV.) uzatvorili mier, vyplienil Vladislavov mladší brat na východe viaceré lokality. Vraj neobišiel ani príťažlivé tokajské vínne pivnice. Obliehal aj Košice, útočil na mesto kanonádou, ktorá poškodila i katedrálu. Mešťania však zachovali vernosť Vladislavovi. Za to sa im dostalo odmeny, kráľ vylepšil chýrny erb mesta Košice a daroval im slanský hrad Šebeš.
Z priateľskej hostiny trestná výprava
V tých časoch okrem bratovražedných vojen blčal už aj zápas medzi šľachticmi a stále sebavedomejšími kráľovskými mestami. V našom prípade boli súpermi slanský hradný pán František Šebeš a mesto Prešov. Už roky predtým, ako o hrade pre Košice rozhodol kráľ Vladislav, sa sporili o chotárne medze. Kauza sa v roku 1475 dostala i pred kráľovskú súdnu komoru, ktorá však k verdiktu spela len pomaly. František Šebeš chcel spor riešiť mierovou dohodou. Mestu Prešov vraj daroval ako prejav dobrej vôle okolo 450 hektárov lesov v okolí Cemjaty. Vďaky sa však nedočkal. Prešovčanom navrhoval, aby radšej nažívali spolu ako dobrí susedia.
Podľa legiend Prešovčania súhlasili, ale len naoko. Jedného dňa v roku 1550 sa vybrali na hrad Šebeš, vraj na oslavu dobrej dohody. Bol medzi nimi i vtedajší richtár, podľa názoru prešovského historika Patrika Derfiňáka ním mohol byť Imrich Fontanus, a niekoľkí radní. Priateľsky hodovali s pohostinným hradným pánom Františkom a jeho kastelánom Mikulášom Gerlackým. Lenže v lese okolo hradu už čakali prešovskí zbrojnoši s plnou poľnou. Z priateľskej hostiny sa vykľula krutá trestná výprava. Prešovskí mešťania vyriešili starý spor o hranice pozemkov raz a navždy. Popravami. Hradného pána Františka Šebešiho a kastelána Mikuláša Gerlackého obesili na hradnú bránu. Mešťania hrad vyplienili tak, že odvtedy už len pustol a pomaly sa strácal.
Počiatky rivality Košičanov a Prešovčanov?
Fakt, že panovník prešovského richtára za tento čin potrestal a zosadil ho, už nešťastníkom život nevrátil. Objavili sa aj názory, že práve táto udalosť spustila večnú rivalitu Prešova a Košíc.
Kto hľadá hrad Šebeš dnes, za východisko musí zvoliť obec Podhradík neďaleko Prešova. Menej informovaní návštevníci nie vždy chápu, prečo dedinka nesie v názve slovné spojenie "pod hradom", keď po hrade niet v okolí výraznejších stôp a zvyšky kamenných múrov treba hľadať medzi stromami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
