Omyl a chyba. Z tohto miesta musíme trvať na starej doktríne, že čím dlhšie relaxujú, tým lepšie a bezpečnejšie pre štát a jeho občanov.
Niežeby nebolo čo zlepšovať na zákonoch a vôbec pomeroch v slovenskej domovine. Napríklad prelomenie Gašparovičovho veta novely o sudcoch a prísediacich, čo sa na úvod sezóny podarilo, je dobrý skutok. Zverejňovanie verdiktov na internete, čo je najpodstatnejšia vec v zákone, je dokonca prudko reformný krok, kde je veľmi náročné držať sa triezvej-umiernenej skepsy. Napr. akože nie je jasné, čo to v reáli prinesie. Na rozdiel napr. od zverejňovania zmlúv štátu, čo sa tiež hodnotí ako prielom, tu pointa je tá, že rozsudky a zdôvodnenia pritiahnu k monitorom podstatne širšie publikum, ktoré má slušnú šancu textom aj lepšie porozumieť. Zrušenie inštitútu justičných čakateľov a verejné výberové konania na sudcov sú takisto slovo do bitky s dedičstvom po boľševikovi. Aj keď prílišné ilúzie, že rodinné putá a iný sociálny kapitál sú tým pádom mimo hry, si robiť netreba. Zákon obsahuje aj sporné veci, napr. "antiharabinovský" paragraf o nepriestupnosti verejnej sféry a justície po dobu piatich rokov (to je taká typická slovenská ad hoc reakcia na jednu bláznivú úchylku), a veľa rozumných vecí neobsahuje vôbec, aj keby mohol. Celkove ale, zhrnuté, podtrhnuté, je to perla v legislatívnej smršti.
Príklad hneď zvádza k vysloveniu pravidla slovenskej demokracie, teda že zákony, ktoré sú k dobru a niečo zlepšujú, spoznáme podľa toho, že ich vetoval Gašparovič... Také triviálne to ale nie je, ukazuje však šípku k hlavnému problému: Väčšina produkcie zákonodarcov buď životy komplikuje, alebo je zbytočná. Exaktne sa to dokázať nedá. Avšak ak dnes majú samotní právnici, a to je realita, úplný hokej aj v oblastiach, na ktoré sa inak ten-ktorý profesionálne špecializujú, tak fundamentálny princíp slušného štátu, že právo musí byť zrozumiteľné pre občana, leží na márach. To vôbec prvé, čo sumarizuje prácu a užitočnosť slovenského parlamentu, je smutná skutočnosť, že v tomto štáte je nemožné existovať tak, aby občan či podnikateľ nevedome neporušoval nejakú normu.(Spýtajte sa ktoréhokoľvek právnika, na čo chcete. Najčastejšia reakcia je, že sa musí pozrieť do zákona...)
"Čas dozrel na vyslovenie dôvodného podozrenia, že nejde o neschopnosť. Ktosi zámerne neustále predkladá návrhy na zmenu zákonov, aby vyvolal chaos a bezprávie." To povedal kedysi Ján Drgonec. Len aby nevznikol dojem, že komentátor sa fixuje na akýsi problém, ktorý vidí len on... Tak. Na rozdiel od Drgonca sa autor akurát domnieva, že demencia so zámerom sú v rovnováhe, alebo ešte skôr to prvé je v závratnej prevahe. Takže ak niečo zaželať našej NR SR do jarnej sezóny, tak prinajhoršom také zákony, ako bol ten o sudcoch, a inak čím menej pracovného nasadenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
