V Čechách má stovky fanúšikov, ktorí milujú jeho hardrockové skladby, pritom on sám najviac inklinuje k bluesu. Ženil sa tesne po dvadsiatke a napriek jeho takmer desaťročnému bohémskemu obdobiu, v ktorom nechýbal ani alkohol a iné návykové látky, žije po boku tej istej ženy už 24 rokov! Kamil Střihavka, spevák plný zaujímavých paradoxov, by mal do Košíc pricestovať vo februári opäť s muzikálom Robin Hood.

Na Slovensku ste známy predovšetkým ako muzikálový spevák. Vaše muzikantské korene však siahajú až do metalovej kapely Motorband. Čo zláka metalistu a hardrockera na muzikálové chodníčky?

- Peniaze. Pokiaľ mi sú produkcie ochotné platiť také peniaze, bol by som hlúpy, ak by som to odmietal.

Hardrockeri zvyknú byť veľmi zásadoví a tvrdia, že žiadne peniaze by ich z tejto cesty nezlákali.

- Aj ja som mal množstvo zásad, no zodpovednosť za rodinu a deti ma naučila robiť kompromisy.

Nikdy ste to svojej rodine nevyčítali - že ste kvôli nim nastúpili na túto cestu?

- Nikdy! To by odo mňa nebolo fér. A ja hrám vždy iba fér!

Muzikantský život býva úzko spätý s bohémou. Vy ste však napodiv ženatý už viac ako 24 rokov!

- Napriek tomu som si bohému užil naplno. Manželstvo totiž nepovažujem za stav, v ktorom by mal byť človek spútaný a vlastnený tým druhým. Bohému som si užil plnými dúškami až do chvíle, keď som sám zistil, že treba zatiahnuť ručnú brzdu. Momentálne mám pocit, že dospievam - som upokojený, spokojný a šťastný. Robím, čo ma baví, mám krásnu zdravú rodinu a bohémsky život je už iba minulosťou.

Ľudia sa ho obyčajne vzdávajú kvôli zdraviu alebo keď ich životné okolnosti donútia prehodnotiť priority. Čo bol váš dôvod?

- Mal som asi 10-ročné obdobie, keď som sa absolútne nešetril a príšerne veľa som pracoval. Hral som v muzikáli Jesus Christ Superstar, v dvoch kapelách - s jednou som jazdil po zimných štadiónoch, s druhou po kluboch a medzitým som bol zavretý v štúdiu. Spieval som 360 dní v roku, vkuse som bol na cestách, vydával som energiu. Aby som si ju udržal, začal som sa povzbudzovať. Najprv alkoholom, potom aj inými látkami. Našťastie som skôr, než by som sa stal závislým, prišiel k záveru, že je potrebné zabrzdiť. Tak som to urobil. Už 12 rokov som sa alkoholu ani ničoho iného nedotkol!

Mali ste popri toľkej hektike čas na svoje dcéry?

- Tie boli jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol tento šialený kolotoč zastaviť. Uvedomoval som si, že mám rodinu a deti, ktoré nevidím, že je všetko na manželke. Musím priznať, že tá si toho so mnou užila naozaj dosť. No o to silnejší je náš vzťah. Uvedomujem si, že som mal obrovské šťastie na manželku. Nesmierne ju milujem a teším sa, že máme taký krásny, spokojný vzťah.

Pred časom ste vydali album, ktorý zmapoval všetky vaše hudobné projekty, sú tam skladby od Motorbandu, ale aj duet s Karlom Gottom. Viem si predstaviť, čo si o tom mysleli zarytí hardrockeri...

- Práve tento dvojalbum však ukazuje, že som nikdy nešiel v jednom štýle. Každou novou doskou som otváral dvere niekam inam a to ma veľmi baví. Hudba je pre mňa zábava. Nikdy som to nerobil s tým, že musím niekomu vyhovieť, takže výčitky idú pomimo mňa. Ako som povedal, som už rozumný dospelý človek, ktorý si z rečí nič nerobí. Navyše, ak mám byť úprimný, pred niekoľkými rokmi sa vo mne niečo zlomilo a musel som si priznať, že divadelný svet mám rovnako rád ako rockové pódiá, hoci som muzikál spočiatku bral len ako epizódku.

Kedy prišiel ten zlom?

- Vo chvíli, keď som kývol na hlavnú postavu Ježiša v rockovej opere, sa môj život definitívne zmenil. Uvedomil som si, že som vďaka tejto práci finančne nezávislý. Že si vďaka nej môžem robiť muziku, akú mám rád, bez toho, aby som zohľadňoval komerčný dopad.

Vravíte, že peniaze, ktoré zarobíte na muzikáloch, vrážate do hudby, ktorú máte rád. Vy sa však netajíte tým, že milujete blues. Paradoxne ste však doposiaľ žiaden taký album nevydali.

- To je viac ako 20-ročná vráska na mojom čele, pretože som sa nikdy nevenoval tomu, k čomu mám srdcom a cítením najbližšie. No rozhodol som sa, že prv ako odídem do dôchodku, natočím na rozlúčku bluesovú dosku. Mám to už celé vymyslené - chcel by som to urobiť v štúdiu formou jam seasion, z ktorej by som potom zostrihal materiál na cédečko.

Máte aj iné, zatiaľ nesplnené sny?

- Všetko, čo som chcel a po čom som túžil, sa mi splnilo. Preto vravím, že som šťastný a spokojný. Žiadne nesplnené sny už nemám.

Čomu sa venujú vaše dcéry?

- Staršia študuje na Literárnej akadémii a už 3. rok si podáva prihlášku na DAMU, odbor divadelná réžia. Je to najväčšia intelektuálka v našej rodine. Mladšia sa už 10 rokov venuje herectvu a chce sa stať herečkou.

Ste rád, že sa snažia zabrúsiť do umeleckého sveta?

- Vzhľadom na to, že o tom svete niečo viem, veľmi šťastný nie som. Ale nemienim im do toho rozprávať alebo ich presviedčať, aby od svojich predstáv a snov ustúpili.

Nemáte o ne strach?

- Ako každý rodič mám, ale čo s tým narobím?

Porozprávali ste sa s nimi aspoň o nástrahách šoubiznisu?

- Nie, pretože si myslím, že by ma aj tak nepočúvali. Musia si to vyskúšať samy. Nebudeme si klamať, ak sa dospievajúcemu človeku snaží dohovoriť niekto nad 30, je preňho trápny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.