Korzár logo Korzár
Nedeľa, 22. október, 2017 | Meniny má Sergej

Holeček si "výplatu" od fanúšika hokejkou nahrabal do bránky

Legendárny brankár Jiří Holeček sa po rokoch opäť vrátil na miesto činu, tam, kde sa takmer pred polstoročím začal odvíjať jeho veľký hokejový príbeh...

Jiří Holeček s touto maskou začínal v bránke košickej Dukly.(Zdroj: Róbert Berenhaut)

Pokojne si bafkal z obľúbenej fajočky a vychutnával aperitív, keď sme sa s ním stretli pred dohodnutým obedom v jednom z tunajších hotelov.

KOŠICE. Trojnásobný majster sveta, dvojnásobný olympijský medailista a najlepší gólman na piatich svetových šampionátoch, to sú len tie absolútne vrcholy jeho bohatej športovej kariéry, ktoré mu vydláždili cestu do Siene slávy svetového hokeja. Pamätníci isto vedia, že ju začal písať ešte ako vojenský bažant na košickom ľade, keď sa v roku 1963 prvý raz postavil do svätyne novozaloženej Dukly.

Pražský rodák (18. marca 1944) začal s hokejom ako "príležitostný" náhradník svojho žižkovského suseda, brankára Pavla Wohla, v miestnej Tatre. No keďže sa bál puku, po dvoch zápasoch si povedal, že to radšej skúsi v útoku. Z oboch oddielov, kde sa prihlásil, ho však vyhodili s odôvodnením, že je mizerný korčuliar. Vyšlo mu to až v Slavii v roku 1958, lenže opäť na poste brankára. Mal iba štrnásť...

O päť rokov neskôr musel narukovať. Vzali ho do jihlavskej Dukly, ale tam sa nedokázal vypracovať do vyššej "šarže", ako je brankárska trojka. "Tak ma odtiaľ tréner Pitner vyhnal. Na dobrého brankára som podľa neho nemal parametre, meral som síce 180 centimetrov, ale vážil iba 60 kilogramov. Ale to bol následok trojnásobného zápalu pľúc, ktorý som predtým prekonal."

Rozkaz znel - ideš do Košíc. "To viete, že som sa toho desil. Prosil som, aby ma dali aspoň do Litoměříc, veď aj tam bola Dukla. A bolo to iba sto kilometrov od Prahy. Keď pôjdem z Košíc domov na dovolenku, bude mi to trvať dva dni. No v Košiciach práve založili vojenskú Duklu, a ja som jej mal tiež pomôcť do najvyššej súťaže. Tréner Pitner mi sľúbil, že ma o rok vezme späť, do Jihlavy. No o rok, na stretnutí u ministra národnej obrany, kde sa za prítomnosti generála a podplukovníka Pitnera rozhodovalo o mojej maličkosti, bolo inak. Nižšia šarža, tréner Pitner, nemala šancu, keď generál rozhodol, že zostanem v Košiciach."

Domáce väzenie

Jiří Holeček vtedy ešte netušil, že to bude na rovných desať rokov. "Ale vôbec neľutujem. Bol som tu spokojný. Tu som sa aj oženil, obe moje deti boli pokrstené v tunajšom Dóme, a prežil som tu nádherné hokejové obdobie. My sme tu hokej vlastne priniesli, a mesto ním doslova žilo. Boli sme prekvapení nadšením ľudí, nikde som také hokejové šialenstvo, aké panovalo v Košiciach, nezažil. V Prahe chodiť na hokej bolo bežné, ale tu niečo úžasné."

Najmä po postupe medzi hokejovú elitu, čo sa podarilo mužstvu hneď po Holečkovom príchode, v sezóne 1963/64. "Keď sme vyhrali kvalifikáciu, na námestí sa zišli davy ľudí, na veľkom table boli fotografie všetkých hráčov, ktorí pre Košice vybojovali ligu. Na zápasy sme cestovali vojenským lietadlom, a to nám fanúšikovia celé pomaľovali."

"Duchovným" otcom hokejového oddielu bol generál Tikal. "Bol to správny chlap. Vždy nám vravieval - chlapci, mám vás rád, ale tú kvalifikáciu musíte vyhrať. Dovolené sme mali všetko. Aj prechádzať sa po meste, ako sa nám zachcelo, rozopnutí, bez vojenskej čapice na hlave, alebo len v košeli, na čo už bolo treba špeciálne povolenie... ´Keby vás nejaký dôstojník buzeroval za to, že nie ste upravení podľa predpisov, nič nehovorte, len si zistite jeho meno,´ povedal nám generál. ´Ja mu potom dám domáce väzenie.´ A tak, keď nás nejaký lampasák v meste videl, radšej už zďaleka prešiel na druhú stranu ulice, aby sa nám vyhol. Generál Tikal za nami denne chodieval do kadetky, oproti Športu. Aj tam sme boli prakticky denne. Neraz sa stalo, že milého generála sme potom už iba naložili šoférovi do auta, taký bol opitý..."

Hokejisti si žili v Košiciach kráľovsky. Aj keď za peniaze, ktoré sa dnes zdajú smiešne. "Prvé tri-štyri roky som mal plat 1 500 korún," vraví populárny brankár. "Za víťazstvo sme spočiatku dostávali dvesto korún, potom nám to zvýšili na štyristo, za remízu polovicu. No keď sme vyhrali tak trikrát do mesiaca, nebolo to ´nic moc´." A prvá sezóna v najvyššej súťaži nováčikovi naozaj veľa bodov nepriniesla. "Samozrejme, hrali sme iba o záchranu, a v poslednom kole v Gottwaldove sme potrebovali uhrať aspoň bod, keď sme chceli v lige zostať. Prehrávali sme 0:2, ale napokon sme vyrovnali, a v tabuľke sme sa dokonca posunuli o tri či štyri miesta vyššie."

Holeček bol spočiatku na súpiske Dukly brankárskou dvojkou. "Väčšinou chytal Procházka z Litvínova. Ale najmä preto, že mal sympatie trénera Nitku. Každú nedeľu totiž chodil s jeho deťmi do kina na rozprávky. Preto som ja odchytal možno tretinu zápasov za sezónu, kým on dve."

Fanúšikovia ho vídavali v košickej bránke už s maskou na tvári, aj keď v tých časoch to bola iba chatrná ochrana gólmana pred tvrdým pukom. "Začal som s ňou hrávať už v pražskej Slavii, lebo raz som utŕžil také zranenie, ktoré ma vyradilo z nominácie do juniorskej reprezentácie. Dostal som pukom do čela takú šupu, že mi tam hneď navrela hrča ako hrom. Nie však okrúhla, ale hranatá, podľa tvaru puku. Lekár vraj také niečo jakživ nevidel. Ale vyzeralo to tak zle, že som nemohol ísť na zraz juniorky."

Tréner nalial a zhasol

Keď prišiel do Košíc, stará stodola ešte nemala strechu nad hlavou. "Ale mne to nevadilo. Akurát, keď snežilo a fúkal vietor, ľadári mali každú chvíľu čo robiť, aby odpratali sneh, ktorý nafúkalo za bránku." Košická Dukla nikdy nemala núdzu o fanúšikov. "Po postupe medzi elitu bol štadión, už zakrytý, vždy plný, na každom zápase bolo päťtisíc divákov. Keď sa ľudia na štadión nedostali, tí, čo boli vonku, vzali krompáč, vysekali dieru do steny, a ňou prešli dnu, aj bez lístkov."

Z Dukly, a neskôr VSŽ, sa postupne stalo solídne ligové mužstvo. Jeho jadro tvorili spočiatku mladí regrúti českej národnosti, ale diváci na cudzích štadiónoch im aj tak nadávali do Maďarov... "Prišli sme na Kladno, a tam som od začiatku počúval - Ty Maďare skurvenej! Zhodou okolností, na zápase bola aj moja mama, a keď to počula od chlapíka, čo sedel pri nej, chytila ho pod krk a skoro z neho dušu vytriasla. Že keď to ešte raz zakričí, tak mu jednu uvalí, že jej syn je predsa Pražák..."

Košičania svoje mužstvo milovali. "V tých časoch stávali ľudia za bránkou, nalepení na sieti, a brankár to vnímal. Neviem, či na Trojákovom štadióne tam mali miesto tí majetnejší Košičania, ale stalo sa mi, že raz, počas zápasu som spoza chrbta počul nejaký hlas - Dávaj pozor, hádžem ti peniaze... Jeden z fanúšikov zroloval stovku do ruličky a cez sieť mi ju hodil k bránke. Prirodzene, počas zápasu som musel upierať pozornosť na dianie na ihrisku, a keď ten fanúšik videl, že o tú stovku nejavím záujem, tak mi zakričal: Ja viem, kvôli jednej stovke sa ti neoplatí zohnúť, tak ti hádžem ďalšiu. A zopakoval to aj s treťou... A ja, keď sa chvíľu nehralo, som si hokejkou tie stovky pekne nahrabal do svojej bránky..." spomína s úsmevom Jirko Holeček.

Úderkou košického mužstva za jeho čias bol najmä útok Stehlík - Brunclík - Rys, ale ligoví súperi vedeli, že pozor si treba dať aj na ďalšie formácie. O dopingu, ktorým hráčov motivoval tréner Štemprok, asi len málokto vie. "Každému pred zápasom povolil pohár vína, vraj, aby sme ľad trhali, keď naň vybehneme. Ponalieval rovno v kabíne a zhasol svetlo. Aby nevidel, kto vypil. Po chvíli rozsvietil, a išlo sa na ľad."

Fakír

Holečka volali "Fakír", pre jeho pružnosť, s akou reagoval na strely a akcie útočníkov súpera. "Tú prezývku mi dal ešte v Jihlave, tuším, Jardo Holík, že sa pohybujem tak, ako ten had, ktorému fakír píska a láka ho z košíka."

Fakír sa volá aj knižka, ktorú o ňom napísali. "Ale to je už dávno, a navyše, prešla cenzúrou. Napísal ju bývalý televízny komentátor Luděk Brábník. Keď raz o Rusoch do éteru povedal, že nastupujú v červených dresoch s nápisom CCCP na hrudi, alebo že večer pred zápasom si v kine na Václaváku pozreli film s názvom ´Keď sa nahneváme, budeme zlí´, tak ho z televízie vyhodili."

Jiří Holeček začal svoju reprezentačnú kariéru už v Košiciach, ba ako brankár VSŽ dosiahol s národným tímom jeden z najväčších úspechov federálnej hokejovej histórie - titul majstrov sveta v roku 1972 v Prahe. "Bolo to výnimočné najmä tým, že ČSSR získala titul po dlhých 23 rokoch, ale najlepšie mužstvo sme mali určite v roku 1976 v Katoviciach." Odtiaľ má druhé zlato, a o rok na to, z Viedne, aj tretie.

Na svetovom šampionáte debutoval už v roku 1966 v Ľubľane. "Mal tam ísť Pepík Mikoláš, ale keďže nestihol zraz pred posledným prípravným zápasom pred majstrovstvami sveta, dostal som pozvánku ja. Deň pred súbojom s Kanadou. Bolo po domácej súťaži a štrnásť dní som nestál na korčuliach. Narýchlo sme zalarmovali skladníka v Košiciach, aby som si vybral aspoň výstroj, a išiel som do Prahy."

V Ľubľane dostal príležitosť iba proti Poliakom, lebo jednotkou bol Vladimír Dzurilla. "Vyhrali sme 7:1, a opäť som si pokojne sadol na striedačku s tým, že mám odpracované. Lenže, posledný zápas proti Rusákom sa začal pre nás katastrofálne. Prvý útok - 0:1, druhý útok - 0:2, tretí útok - 0:3... Neprešli ani tri minúty, a už ma tréner hľadá na striedačke. V tom momente som si prial byť neviditeľný. Keď mi povedal, že idem do bránky, nevedel som nájsť svoju vyrážačku, taký som bol vyplašený. Mal som ju pod zadkom, aby mi na striedačke nebola zima... Od Rusov som ešte dostal dva góly, ale noviny napísali, že som podal výborný výkon, a reprezentácia má nádejného brankára."

Žiaľ, na ďalšie nádherné spomienky hokejového "Fakíra" už nie je priestor. Sám je smutný z toho, že doma, v Česku, nie je priestor ani na cenné brankárske relikvie, ktoré dodnes uchováva.

"Tú slávnu laminátovú masku a reprezentačný dres nosím sem-tam do televízie, a betóny a rukavice mám na chalupe pri Rakovníku. Občas ich ponatieram, aby mi tam nesplesniveli. Žiaľ, nemám to kde dať, lebo naša Sieň slávy už dávnejšie neexistuje a celú ju rozkradli..." vraví brankár, ktorý si prišiel do mesta svojich hokejových začiatkov po ocenenie v ankete Športová osobnosť Košíc. Po ocenenie, ktoré je určené naozajstným legendám.

Neprehliadnite tiež

Hendikepovaní Košičania závidia Viedenčanom metro

Niekedy sa cesta do práce či za zábavou stáva nepríjemným dobrodružstvom.

Režisér Jiří Menzel: Čo je na smiech, vydrží dlhšie

Svojský humor nezaprel ani pri skúškach v košickej opere.

Počas mrazivej noci zažila dôchodkyňa za kostolom horor

Domov sa doplazila zbitá a polonahá.

Marián Čekovský: Humenné je Manhattan východu

Skvelý hudobník je srdcom východniar, ale v prvom rade Humenčan.

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojim výsledkom spokojné.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.

SVET

Politológ: České voľby? Fenomenálny úspech populizmu

Babiš vyhral, lebo kauzy prezentoval ako snahu o zničenie, tvrdí Miloš Gregor.

KOMENTÁRE

Česko púšťa k moci populistu s autokratickými tendenciami

Krajina, ktorá už raz autokraciu porazila, jej znovu otvára cestu.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 11 669
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 6 260
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 914
  4. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 251
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 1 786
  6. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 1 716
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 1 121
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 964
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 859
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 711

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop