Aj keď od jeho smrti uplynie zakrátko už štvrťstoročie, ostane syn emigrantov z východu Slovenska neprekonateľnou ikonou moderného umenia už navždy.
Posledných 19 rokov Warholovho života (zomrel 22. februára 1987), poznamenal atentát, ktorý na neho 3. júna 1968 spáchala radikálna feministka Valeria Solanas.
Muž je biologickou haváriou
Pre dobové celebrity bolo prestížou prezentovať sa v hrejivých lúčoch Warholovej popularity aj návštevami jeho kultovej Factory v New Yorku. Popri skutočných osobnostiach sem, do výnimočnej tvorivej dielne, prichádzali však aj rôzni exoti. Patrila k nim aj ambiciózna Valeria Solanas. Vo vzťahu k Warholovi nemala dôvod na nevraživosť. I pre túto psychicky labilnú ženu dosť pochybnej povesti sa našiel v niekoľkých Warholových filmoch priestor. Vďaky sa však kráľ pop artu nedočkal.
Solanas bola v detstve obeťou sexuálneho obťažovania otca Louisa a keď sa s ním Valeriina matka Dorothy rozviedla, trápil ju pre zmenu nevraživý otčim. Matka ju preto radšej poslala k dedovi, ktorý bol však tiež k dievčaťu surový a často ju bil.
Valeria bola absolventkou psychológie. Jej "slávu" odštartovalo, že sa deklarovala ako vodkyňa bizarnej Spoločnosti na kastráciu mužov. V dokumente Manifest napísala, že mužské pohlavie je biologickou haváriou, že muž je na polceste medzi ľuďmi a ľudoopmi. Mala veľké ambície, aj umelecké. Warholovi predostrela pornografický scenár, ktorý zamietol, keďže predpokladal, že jeho uskutočnenie by vyvolalo škandál a zásah polície. Keď Valeria žiadala svoje obscénne dielo späť, Warhol povedal, že ho stratil, čím vyvolal jej nenávisť.
Keď sa začiatkom júna 1968 stretla Valeria s Warholom a umeleckým kritikom Mariom Amayom, netušili, čo má v pláne. Mala dve pištole a kým Andy telefonoval, začala strieľať. Warhol zúfalo hľadal úkryt pod stolom. Dva výstrely ho minuli, tretím ho však Valeria takmer zabila. Náboj vošiel do jeho tela cez ľavú časť pľúc a kým ich pravou časťou vyletel, vážne poškodil okrem pľúc i slezinu, žalúdok, pečeň a pažerák. Valeria strelila aj Maria Amaya do stehna a v presvedčení, že Warhola zabila, spokojná odišla. Po čine sa na ulici jednému policajtovi k atentátu priznala a dobrovoľne odovzdala zbrane. Svoj čin odôvodnila: "Warhol mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom".
Z atentátničky idol feministiek
Valeriu obžalovali z pokusu vraždy, napadnutia a nedovoleného držania zbraní. Do jej obhajoby sa intenzívne zapojila vplyvná americká feministická lobby. Označili svoj idol za bojovníčku za práva žien. Psychiatri jej diagnostikovali paranoju, schizofréniu a depresiu. Súd ju na tri roky poslal do psychiatrickej liečebne. Ani tam si nedala pokoj. Warhola obťažovala výhražnými telefonátmi a listami. Nešťastník žil v obavách, že pri niektorom z pobytov na slobode zaútočí opäť. Zomrela na zápal pľúc v roku 1988, rok po Warholovi.
Pre Warhola, ktorému dávali lekári na prežitie ťažkej traumy iba málo nádejí, nastal po júni 1968 dlhý boj o život. Keď ho napokon vyhral, bol psychicky otrasený a telesne veľmi oslabený. Nasledovala zdĺhavá rekonvalescencia, ktorá sa vlastne nikdy neskončila. Po atentáte musel až do smrti nosiť korzet a následky traumy výrazne ovplyvnili kvalitu jeho života.
Keď sa v New Yorku ako-tak vystrábil, z miesta utrpenia sa vybral do rodného Pittsburghu. K mame Júlii, ktorú potom každú nedeľu sprevádzal do gréckokatolíckeho kostola. Práve pod jej ochranou a v spoločnosti mačiek, ktoré obaja tak milovali, našiel bezpečnú liečivú oázu.
Na obraze. Warhol ju stvárnil ako zombie. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
