Ide totiž o princíp z oblasti kvantovej mechaniky, ktorý sa uplatňuje vo svete elementárnych častíc, ktoré sa riadia práve zákonmi spomenutej kvantovej mechaniky.
No a tento princíp sformuloval významný fyzik, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Wolfgang Pauli.
Pochádzal z pražskej rodiny
Wolfgang Ernst Pauli sa narodil 25. apríla 1900 vo Viedni ako syn univerzitného profesora, ktorý pochádzal zo židovskej pražskej vydavateľskej rodiny, ale konvertoval na katolicizmus. Matematicky veľmi nadaný Pauli študoval fyziku na univerzite v Mníchove. Promoval už ako 21-ročný po obhájení práce o vodíkovom atóme. Po ukončení štúdií pracoval na univerzitách v Göttingene, Kodani a potom sa stal profesorom na univerzite v Hamburgu.
Profesorom v Princetone
Potom prešiel na známu technickú univerzitu v Zürichu a od roku 1935 pracoval v USA, kde sa v roku 1940 stal profesorom na prestížnej Princetonskej univerzite. V roku 1946 sa stal americkým občanom, ale v tom istom roku sa vrátil na zürišskú univerzitu, ktorá mu stále držala profesorské miesto. V roku 1949 sa stal švajčiarskym občanom. Pauli sa podieľal na založení európskeho centra jadrového výskumu, známeho pod skratkou CERN.
Málo publikoval, písal veľa listov
Pauli veľmi významne prispel k rozvoju modernej fyziky a to najmä v oblasti kvantovej mechaniky, ktorá v 20. rokoch minulého storočia prežívala búrlivý rozvoj. Jeho perfekcionizmus viedol k tomu, že sa zdráhal publikovať a so svojimi výsledkami oboznamoval kolegov najmä listami. Zostalo po ňom preto „len" 93 vedeckých článkov a 11 knižných publikácií, ale vyše 2 000 „vedeckých" listov. To, že sa jeho výsledky tak dostali do „folklóru" fyziky, Paulimu úplne postačovalo.
„Môžem si to dovoliť, že ma necitujú," hovorieval. Dnešní profesori, ktorí sa musia naháňať za citáciami, mu môžu len závidieť.
Bezohľadne kritizoval chyby kolegov
Pauli bol veľmi spoločenský človek. Za svojich mladých liet bol striktným abstinentom, ale počas pôsobenia v Hamburgu prešiel, ako sám spomínal, od minerálky priamo k šampanskému.
Pauli nebol perfekcionista len voči sebe, ale bezohľadne kritizoval aj chyby svojich kolegov. Stal sa tak určitým svedomím fyziky. Posudzované práce často označoval za celkom pomýlené a prácu dokonca odmietol aj vyjadrením: „To nieže nie je správne, to nie je ani nesprávne!"
Ťažká cesta k vodičáku
Pauliho, ktorý bol teoretikom, sa však obávali aj experimentálni fyzici, ale ani nie tak pre jeho kritiku, ale pre jeho manuálnu nešikovnosť. Zo žartu sa hovorilo, že už jeho prítomnosťou dochádza k poruche prístrojov - to sa nazývalo „Pauliho efekt". Nie je preto prekvapením, že na získanie vodičského preukazu potreboval sto hodín cvičných jázd.
Predpokladal existenciu neutrína
Nemáme tu priestor na to, aby sme pre laikov zrozumiteľným spôsobom vysvetlili všetko, čím Pauli prispel k rozvoju modernej fyziky, a preto len stručne spomenieme jeho teoretické objavy.
Pauli objavil jadrový spin, čím vysvetlil tzv. hyperjemnú štruktúru atómových spektier. V jednom zo svojich povestných listov postuloval existenciu vtedy neznámej častice, ktorá je potrebná na splnenie zákona zachovania energie pri rádioaktívnom rozpade beta. Túto časticu, ktorej existenciu sa podarilo potvrdiť až v 50. rokoch minulého storočia, neskôr Enrico Fermi nazval neutríno. So svojím spolužiakom W. Heisenbergom vypracoval kvantovú teóriu poľa. Za jeho najvýznamnejší príspevok ku kvantovej mechanike, opisujúcej dianie v mikrosvete elementárnych častíc, sa ale považuje práve tzv. vylučovací princíp.
Podľa neho sa častice, patriace do skupiny fermiónov (protóny, neutróny a elektróny) nemôžu nachádzať v rovnakom kvantovom stave na rozdiel od tzv. bozónov, ktoré sa môžu nachádzať v jednom kvantovom stave. Za formuláciu tohto princípu Paulimu v roku 1945 udelili Nobelovu cenu za fyziku.
Problémy v osobnom živote
V živote mal však veľa osobných problémov. Matka mu spáchala samovraždu, mal krátke nepodarené manželstvo s jednou tanečnicou a podroboval sa psychoanalýze. Pokoj mu prinieslo až druhé manželstvo s Franciskou Bertramovou, uzavreté v roku 1934.
Wolfgang Ernst Pauli zomrel na rakovinu 15. decembra 1958 v Zürichu. 
Bozóny a fermióny. Podľa Pauliho vylučovacieho princípu sa fermióny na rozdiel od bozónov nemôžu nachádzať v rovnakom kvantovom stave. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
