Posledný mohykán pod nebeské koše

Sportnet|26. jan 2011 o 00:00

Jedno sedadlo v košickej basketbalovej hale Infiniti arény ostalo bez známej tváre.

Navždy osirelo, lebo ho opustila funkcionárska ikona v nevšednom historickom vydaní, ktorá o tomto športe v metropole východu vedela všetko. Nakoniec Otto Povolný stál pri jej kolíske, obohacoval kvalitu ženského basketbalu od roku 1948 a pre jej rozkvet dal celý um a svoje srdce.

KOŠICE. Mal som tú česť spoznať ho bližšie vo dvojici s Pavlom Andreánskym v časoch, keď dvíhali košickú basketbalovú zástavu. Práve vtedy hráči okolo Rosívala, Kašpera, Bombica, Sahlicu a ďalších presviedčali, že tento šport je v dobrom meste.

Funkcionárske plány však pokazili košickí otcovia telovýchovy, ale dobrí ostali aj potom len dobrí. A tak Otto Povolný pomáhal k rastu všetkých generácií vo VSS a neskôr v ZŤS, ktoré patrili k československej špičke.

Košické ozdoby

Metropola východu sa mohla roky chváliť tým, že ju zdobilo viacero reprezentačných akcií. Ich krstnými otcami boli najmä Otto s Andreánskym. Obaja pre úspech Košíc a basketbalu dávali týmito podujatiami všetko, čo len vedeli. A čo potom nezvládli oni, nedokázal už nik po nich.

"Nie, neľutujem čo som robil, aj keď táto každodenná práca neraz do nočných hodín, išla na úkor rodiny. Vlastne, ja som mal svoju veľkú rodinu pod košmi, čo stále pociťujem," vravieval.

Kto vie koľkokrát meral cestu do haly. A hoci mu už sily ubúdali a predčasne odchádzali aj blízki priatelia, na basketbale nechýbal. Nielen tam, ale ani v bývalom hoteli Slovan či v kaviarni Gloria, ktoré sa stali jeho vysunutým pracoviskom v tomto športe.

Smutná správa

O ženskom basketbale vedel vari všetko. V Košiciach určite nik viac. Od jeho zrodu, keď bol jeho prvým vedúcim družstva, a tiež o všetkých hráčskych generáciách, ktoré robili Košiciam dobré meno. Viac však už nepočujeme, pretože Otto Povolný zomrel 12. januára. vo veku 82 rokov, ktoré dovŕšil vlani 3. júna.

Naše rady opustil človek, ktorého si pod košmi vážili nielen funkcionári, ale vlastne každý, kto tento šport mal rád, pretože svojimi vedomosťami obohacoval túto hru spôsobom, ako momentálne nedokáže nik iný. Aj preto jeho prestup pod nebeské koše zarmútil veľkú slovenskú basketbalovú rodinu.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Posledný mohykán pod nebeské koše