Namiesto toho, aby zrušili Ficov antizákon, čo diskriminuje všetkých s dvojakou príslušnosťou, pestujú si na hrudi ďalší zbytočný spor bez obsahu.
Všetky variácie na motívy, ako limitovať pôsobnosť "dualistov" v štátnych (strategických, hahaha) inštitúciách či povolaniach, sú totiž na smiech. Obsahom zvady, či druhým občanom nemôže byť hasič, policajt, alebo referent na úrade práce, je akt vzdoru, komunikačné gesto, že nejakú reakciu predsa len vypotíme. Nedáva žiadny zmysel týmto oslabovať a rozkladať koalíciu. Ak teda nepovažujeme za zmysel novú stratégiu šéfa Mostu, že "ak chceme dosiahnuť 80 percent, tak musíme pýtať 150, vo vedomí toho, že výsledok bude kompromisom". Nad rámec prekvapenia, že aj Bugár sa chytil na reklamu, ktorú o svojich "negociačných" schopnostiach kedysi dávno šíril Mečiar, treba povedať, že keby každý začínal na "kóte" 150, koalícia by už ani byť nemusela... Zároveň sa chce dodať, že ak v kauzách Ďurkovského či Uhliarika robí Bugár (Most) mŕtveho chrobáka len preto, aby lepšie zobchodoval tento zákon (a o jazykoch menšín), tak si z Mečiara nielen berie vzor, ale sa naňho aj začína ponášať...
Proti "zjednodušenému udeľovaniu" (oficiálny refrén) maďarského občianstva je hlúposť viesť vojnu. Inštitút nie je proti medzinárodnému právu, ako trúbi propaganda, ale je rozšírený po celej zemeguli, keďže národným politikom sa cezhraničné príbuzenstvo občas hodí do agendy. Orbán, ak sa mu zľúbi, ho môže ponúkať aj Pygmejom či Eskimákom, keďže udeľovanie občianstva je výsadným právom danej krajiny. Tunajšie debaty o "neprijateľnosti exteritoriálnych účinkov" sú čisté halucinácie. V Európe je more precedensov. Takí Rumuni, ktorí vytvorili vo svete pre rodákov dokonca volebné obvody, najlepšie poznajú dôvody, prečo nielenže musia držať zobáky, ale ešte sa tváriť, že sú v najlepšej pohode.
Kauza prokurátora (hoci z iného suda) najlepšie ilustruje detskú chorobu slovenského postkomunizmu, ktorou je riešiť zákonmi, resp. zmenami zákonov, čisto politické otázky. Občianstvo všetkým Maďarom po meči i praslici, nezávisle od miesta narodenia a trvalého bývania, je politický problém, ktorý do regiónu vniesol Orbán a je pilierom jeho doktríny "režimu národnej spolupráce". Rieši si ním maďarskú vnútornú politiku, čo naberie na aktuálnosti až v momente, keď v novej ústave, ktorú ženú k schváleniu niekedy k aprílu či máju, bude pasívne volebné právo bez obmedzenia trvalým bydliskom. On totiž vychádza z toho, že ak si udrží terajšiu popularitu, tak na takom Slovensku dostane Fidesz viac hlasov, než SMK a Most dohromady... Je možné, že presadia len nejaké limitované znenie, napr. že na Slovensku by sa volil len akosi symbolicky jeden (dvaja) poslanec priamo z menšiny. (Podobne ako akákoľvek menšina v Maďarsku má z ústavy právo na jedno kreslo). Až potom začne byť ozaj zaujímavá otázka "exteritoriality", keďže, a to nie je vtip, nielen Budapešť, ale i Brusel by zrejme požadovali, aby Slovensko povolilo na svojom území volebné obvody pre voľby do maďarského parlamentu. Hahahaha. Čo na to Lipšic, čo Dzurinda, a čo Fico?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
