Slnečné žiarenie má, ako každé iné žiarenie, dvojitú povahu, pretože má súčasne vlnový i korpuskulárny (časticový) charakter. Fyzici vravia, že toto žiarenie je tvorené prúdom fotónov. Tie pri náraze na prekážku jej odovzdávajú svoju hybnosť, čiže vlastne pôsobia na ňu mechanickým tlakom.
Žiarením poháňané sondy
Tento tlak je síce veľmi malý, ale vedci prišli na to, že by ho predsa len mohli využiť pri dlhodobých kozmických letoch. Kozmické sondy, letiace k veľmi vzdialeným vesmírnym objektom, by mohli byť dokonca poháňané takýmto žiarením. Sonda by bola vystrojená akousi obrovskou solárnou plachtou, na ktorú by pôsobil tlak slnečného žiarenia. Slabučký, ale dlhodobo pôsobiaci tlak by sondu poháňal k jej cieľu. Slnečné žiarenie, či vlastne jeho tlak, by sa dal využiť aj na úplne opačné účely, a to na riadené brzdenie umelých družíc, ktoré sú už nefunkčné a treba ich z obežnej dráhy "odstrániť", aby sa nestali ďalšou súčasťou kozmického "smetia".
Má desať štvorcových metrov
Tlakom žiarenia by družica postupne spomaľovala, jej obežná dráha by sa postupne znižovala, až nakoniec by družica trením o vyššie vrstvy atmosféry zhorela. Takáto "demontáž" by si vyžadovala, aby na družici bolo puzdro s poskladanou slnečnou plachtou, ktorá by sa potom na povel z riadiaceho strediska rozprestrela či rozvinula. Americká vesmírna agentúra NASA už začala so skúškami takýchto rozvinuteľných slnečných plachát. Minulý piatok sa z puzdra družice NanoSail-D, ktorá po nízkej obežnej dráhe obieha okolo Zeme, rozvinula slnečná plachta, ktorá má plochu desať štvorcových metrov.
Váži len štyri kilogramy
Ako už naznačuje označenie spomenutej družice, NanoSail-D je skutočne akousi "nanodružicou", teda družicou s veľmi malými rozmermi. Pred rozvinutím slnečnej plachty mala družica rozmery len 30 cm x 10 cm x 10 cm. Hmotnosť družice je len 4 kg. Družica NanoSail-D bola do vesmíru vynesená ako súčasť družice FASTSAT, ku ktorej bola pripevnená. Družica FASTSAT bola do vesmíru vypustená spolu s ďalšími šiestimi družicami 20. novembra minulého roka, a to pomocou nosiča Minotaur IV/HAPS, ktorý štartoval zo základne Kodiak na Aljaške. Nosič Minotaur vyniesol družice FASTSAT na obežnú dráhu vo výške 650 kilometrov nad zemským povrchom.
Najprv zlyhal, potom fungoval
Z družice FASTSAT sa 6. decembra mala oddeliť subdružica NanoSail-D, ale z neznámych príčin sa tak nestalo, hoci dvierka na družici FASTSAT sa otvorili. Odborníkom NASA nie je jasné, prečo nakoniec vyhadzovací mechanizmus zapracoval a 19. januára družicu NanoSail-D "vyhodil" z puzdra. O dva dni neskôr sa z družice NanoSail-D rozvinula už spomínaná slnečná plachta. Tá je zhotovená z reflexného polyméru CP-1, ktorého hrúbka je len 7,5 mikrometra, čiže 7,5 tisícin milimetra. Družica NanoSail-D bola vyvinutá len na demonštrovanie a overenie technológie rozvinutia slnečnej plachty a na nízkej obežnej dráhe zostane, v závislosti na atmosférických podmienkach, 70 až 120 dní.
Prelietava nad nami
Aj túto družicu môžeme v týchto dňoch vidieť prelietavať nad naším územím (bude mať však oveľa nižší jas než obrovská vesmírna stanica ISS). Dnes bude NanoSail-D viditeľný od 18:09:11 10 do 18:13:47, pričom poletí do západoseverozápadu na sever, ale vystúpi len 14 stupňov nad obzor. Lepšie to bude zajtra, keď bude družica jasnejšia (ako hviezda magnitúdy 3,4), a môžeme ju vidieť od 16:50:36 10 do 16:59:06, pričom poletí zo západojuhozápadu na severoseverovýchod a vystúpi 35 stupňov nad obzor. No a dobre viditeľná bude aj v štvrtok, keď sa o 17:15:26 vyhupne nad západným obzorom, vystúpi do výšky 20 stupňov a za západným obzorom zapadne o 17:22:14.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
