é priority. Malý riaditeľ, ako ho blondínka volá, je stredom jej vesmíru a podriadila mu dokonca aj svoj návrat do práce, ktorý v najbližších mesiacoch rozhodne nechystá.
Ako sa v týchto dňoch s rodinkou máte, prežili ste prvé spoločné Vianoce so synom Šimonkom - mali pre vás inú atmosféru? Ako to u vás vyzeralo?
- U nás boli vždy pekné Vianoce, stále sme ich vedeli precítiť a vychutnať si ich. Tento rok sme však mali pod stromčekom jeden nádherný živý darček, ktorý sme aj previazali veľkou modrou mašľou, ale dlho sa na brušku neudržala:) Boli sme u našich na východe, od rána sme počúvali koledy aj vianočné pesničky. Štedrú večeru pripravovali moji rodičia, ktorí sa v kuchyni už roky skvelo dopĺňajú. Bola s nami aj sestra so švagrom, takže bolo veselo. Šimonkovi boli darčeky tak trochu „ukradnuté", preberal ich zaňho tatino, ale svetielka na stromčeku a všade okolo, to ho veľmi bavilo.
Doteraz ste žili s manželom dvaja, odrazu je tu ktosi tretí. Ako ste si zvykali na fakt, že už nič nebude ako predtým, že si už len tak nevyrazíte na dovolenku či výlet? Ako vám maličký zmenil život?
- Šimonko má päť mesiacov, zatiaľ si na to teda ešte len zvykáme. Začali sme však tým, že nám Ježiško doniesol veľkú sadu rodinných kufrov, pretože keď niekam ideme všetci traja, vyzerá to, akoby sme sa sťahovali. Boli sme však už spolu vo Vysokých Tatrách, v Bratislave a nebol problém, tak dúfam, že zvládneme aj zimnú lyžovačku, ktorú teraz plánujeme.
Ako vnímate seba v role mamky? Zvládate to, alebo občas sa aj stresujete, lebo neviete, čo vaše dieťa práve potrebuje? Študujete knihy a časopisy s mamičkovskou tematikou?
- Zvládam to, myslím, v pohode, pretože Šimonka sme veľmi chceli a boli sme pripravení. Nebudem klamať, začiatky neboli ľahké, bola som fyzicky veľmi vyčerpaná. Bola však s nami moja mamina, ktorá nám doteraz veľmi pomáha. Je veľmi obetavá, až mi ju niektoré kamošky závidia. No dnes sme už so Šimonkom zohraná dvojka, už ma pozná, cíti, vie sa v mojom náručí hneď upokojiť a ja dokážem vycítiť, čo práve potrebuje. Mamičkovské časopisy som študovala celé tehotenstvo, ale momentálne mám na nočnom stolíku neprečítané asi tri posledné čísla. Len čo ich otvorím, hneď zaspím.
Spomínali ste, že ste dieťa veľmi chceli a boli ste s manželom Milanom pripravení. Je mnoho žien, ktoré sa do tehotenstva či materstva boja ísť - ak by ste mohli povedať z vlastnej skúsenosti - tiež ste sa toho trochu aj báli, alebo túžba po bábätku bola taká silná, že obavy neboli?
- Toto sa ťažko opisuje slovami... Ako nájsť tie správne...? Strašne túžite skočiť padákom, mesiace na to myslíte, a keď k tomu konečne dôjde, viete, že to chcete, ale zrazu sa zľaknete. Keď som držala v ruke papierik s dvomi čiarkami, na chvíľu som sa zľakla, čo bude teraz... No hormóny sú čarovná záležitosť, zrazu vás zaplavia emócie a vy sa v tej chvíli nebojíte o seba, ale o tú malinkú bodku. A tak to už bude navždy. Netreba to riesiť, vyrieši sa to samo.
Ako vnímate Milana ako otca? Pomáha vám, stará sa o vás? Zmenil sa medzi vami vzťah?
- Milan má na starosti chod domácnosti, chodí nakupovať a kúri v kozube, aby sme mali doma romantiku a teplučko. Vytvára nám optimálne podmienky, sleduje vlhkosť vzduchu, aby sa nám dobre dýchalo, dobre spalo... Je to veľmi milé. Šimonko teraz najviac potrebuje mňa, ale tatova parketa je napr. tiež kúpanie a hranie sa. Keby ste počuli tie debaty, čo spolu vedú...
Na koho sa podľa vás Šimonko podobá a aký je?
- Hneď po pôrode vyzeral úplne ako ja, celý personál v kuse opakoval, že je celý mama, aj môj muž bol "smutný", že nemá nič z neho. Teda, niečo predsa len áno... Ja som vtedy hovorila, že v ňom viac ako seba vidím svoju sestru. Ako však rastie, podobá sa na tatina stále viac a viac. Respektíve, je to taký mix, čelo má po ňom, aj dlhý je ako tato, ale ústa a oči má moje. Je to veľmi šikovné a vnímavé bábätko, všetko robí skôr, ako udávajú odborné knihy a časopisy. Ja ho volám malý riaditeľ, lebo musí mať všetko pod kontrolou. Ak mu niekto alebo niečo prekáža vo výhľade, vie to dať výrazne najavo. Je veľmi usmievavý a tato hovorí, že je "herečka" po mame.
Žijete na dedine, mimo hlavného mesta a mimo vašich rodičov, ktorí bývajú na východe Slovenska v Trebišove. Nechýba vám ich pomoc alebo podpora? Ako často ste v kontakte a ako vám prejavujú nadšenie z vnúčika?
- Napriek tomu, že sme od seba vzdialení 300 km, dovolím si tvrdiť, že sme spolu častejšie ako niektoré rodiny, ktoré žijú v jednom meste. Napríklad teraz sme tu boli 10 dní a už o pár dní prídu oni k nám, pretože môj muž má narodeniny. Každý deň spolu voláme, niekedy aj trikrát. Naši však nemajú problém, sadnú do auta a kedykoľvek k nám prídu na víkend. Aj sestra, teta, dedko, teda Šimonkov pradedko. Teraz sme sa pustili do veľkej prístavby a prestavby nášho domu, aby tam mal každý svoje pohodlie.
Bývate v dome so záhradou - vidíte teraz, keď máte bábo, výhody, ktoré mamičky v panelákoch nemajú?
- Áno, Šimonko je od narodenia zvyknutý spať vonku, či je leto, či zima. Ak sa mi nechce ísť von, alebo ak mám povinnosti, je to veľká výhoda, lebo si ho dám do kočíka a "vyložím" pred dom. Milujem ten obraz, keď si náš veľký bernský salašnícky pes sadne pod kočík a stráži malého. Ale vidím aj nevýhody. Keď potrebujeme ísť napr. do obchodu, alebo k pani doktorke na poradňu, veľmi dlho to trvá. Musím ísť naštartovať auto, aby bolo teplo, naložiť kočík, tašky, malého v autosedačke, a keď tam konečne dôjdeme, som spotená a meškáme.
Boli vás už pozrieť markizácki kolegovia? Nechýbajú vám?
- S kolegami sme boli dohodnutí minimálne na troch návštevách, ale vždy do toho niečo niekomu prišlo. Navyše, väčšina mojich kolegýň z redakcie Reflex má čerstvé bábätko alebo bábätko čaká, takže to nie je také jednoduché. V Markíze sa už smejú, že kto chce bábo, nech ide robiť do Reflexu. Za rok nás tam otehotnelo sedem dievčat z desiatich, jedna kolegyňa čaká dvojičky, takže do roka sa rozrastieme o osem detí... Takže si často telefonujeme a vymieňame skúsenosti.
Máte už predstavu, ako dlho by ste chceli byť na materskej? Veľa žien sa vracia na televízne obrazovky pomerne skoro (Aneta Parišková, Zlatica Puškárová, Mirka Almásy) - chcete si syna vychutnať celé tri roky, alebo viete, že bez práce dlho nevydržíte a dôjdete skôr...
- Presne, ako ste povedali. Väčšina mojich kolegýň sa vrátila bleskovou rýchlosťou, preto som si aj ja myslela, že to nič nie je a že 1. 1. som tam... Dnes je dávno po tomto termíne a neviem si predstaviť, žeby som svoje dieťa dala do jaslí alebo nejakej tete opatrovateľke. Uvidíme, ako to budem cítiť, keď bude mať malý aspoň 6-7 mesiacov.
Porodili ste v auguste, figúru už máte tip-top. Koľko kíl ste pribrali počas tehotenstva a ako sa vám podarilo zhodiť ich?
- Pribrala som 16 kíl (strašné číslo, však?) a bola som presvedčená, že ich všetky nechám v pôrodnici. Keď som sa však nevedela vpratať do šatičiek, ktoré som si dala priniesť na slávnostný odchod z pôrodnice, rýchlo som sa prebrala z toho sna. Domov som si niesla okrem synčeka aj 10 kíl navyše, ale našťastie, do konca šestonedelia boli preč. Možno gény a možno aj zdravá výživa, ktorej som sa kvôli dojčeniu držala. A samozrejme, najlepšou posilňovňou je bábätko. Ešte by som potrebovala spevniť brucho, ale teraz mám iné priority.
V súvislosti s cvičením si pamätám, že ste mi kedysi spomínali, že sa k nemu veľmi nemáte. Ako ste na tom teraz? Chodievate cvičiť so Šimonkom - detské plávanie alebo fitlopty?
- Máte pravdu, k cvičeniu sa nemám a ani so Šimonkom cvičiť nechodím. Bývame ďaleko od mesta, v horách. Ale chystáme sa celá rodinka na víkendový pobyt spojený s plávaním pre bábätká.
Ste trendová mamina? Boli ste si po pôrode nakúpiť nejaké nové kúsky oblečenia alebo využívate staré zásoby? Ako obliekate Šimonka, má nejaké netradičné kúsky oblečenia ušité namieru?
- Bola som si po pôrode nakúpiť zopár košieľ a riflí, aj kostým na krstiny, lebo som si vtedy myslela, že sa do svojich starých vecí už nikdy nezmestím. Dnes sú mi všetky nové veci neskutočne veľké. Šimonko má zopár tričiek s vyšitým menom, aj krásnu deku a zimný overal, ktoré sme dostali od sesternice z Írska a jej maminy. Mne sa najviac páči v bielom, mojej mamke v červenom. Mám pocit, že má plno zelenkavých vecí, tyrkysových, oranžových... Modrej asi najmenej.
Plánujete s manželom ešte jedno dieťa alebo ostanete pri Šimonkovi? Chcete veľkú rodinu?
- Voľakedy, ako tínedžerka a vysokoškoláčka, som túžila po štyroch deťoch, aj môj muž chce veľkú rodinu. No teraz som vďačná za to jedno a už som sa naučila život neplánovať, ale život žiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
