hli na cirkus.
Kašu, ktorú mu rozmazávali cez hlavu, si navaril Orbán sám a vychlípať si ju bude musieť celé Maďarsko. (A len aby pri ňom zostalo.) Priority predsedníctva, ktoré uvádzal a chcel si na nich vytvoriť imidž strategického euroštátnika, premazal mediálny zákon. Ľavica ho trhala v zuboch a napriek inkvizičnej iskre v oku, ktorá pripomenula štvanice na Buttiglioneho (exkandidát na komisára) či Klausa pred dvoma rokmi, nedá sa ani povedať, že bláznivá forma nemala pravdivý obsah. Teda, kým zelený Kohn-Bendit nezašvitoril, že "ste na ceste stať sa európskym Chávezom". Niežeby sme my doma nepoužili rovnaké prirovnanie v súvislosti s Ficom, ale ako novinári máme predsa len širšiu licenciu než politik. Mimochodom, mal sa kto ozvať. Ten Kohn-Bendit totiž začal kariéru ako anarchista na parížskych barikádach (1968). Hahahaha.
Najpodstatnejšia na kauze maďarského predsedníctva, ktoré sa tak utešene rozbieha, nie je ani otázka, či EÚ prikročí, alebo neprikročí k nejakým protiopatreniam. Iste, zásadne to vyzerá v dlhšej perspektíve, keďže ide o precedens v zmysle, že ak sa takýto štýl výkonu moci nestopne, tak únia sa nielenže sama zosmiešni (čo chcú od Chorvátov, a čo od Srbov, atď.??), ale vyzve epigónov k nasledovaniu. To je hrozba. Krátkodobo ešte nebezpečnejšie však je, že predsedníctvo funguje ako vysokofrekvenčný zosilňovač, ktorý strháva aj pozornosť trhov k tomu Maďarsku, čo sa snaží o konsolidáciu verejných financií batériou neštandardných opatrení, pričom s "ručiteľom" MMF Orbán vyzametal ešte v lete... Teraz ohlasuje na február veľké reformy, údajne aj so škrtmi na výdavkovej strane, ale vzhľadom na osem mesiacov, ktoré prepásol a zabil práve preto, aby nemusel porušiť sľuby "neuťahovania opaskov", dôvera k Maďarsku sa takpovediac kýve na stojanoch, čo dobre vyjadrujú ratingy Moody´s a Standard & Poor´s na hranici špekulatívneho pásma. Jednoducho a jasne, ak si tento karneval okolo Maďarska nedá pauzu, tak ruka v ruke s ratingami, panikami na trhoch, posilňovaním švajčiarskeho franku (a pod.) privodí neschopnosť splácania dlhov u suseda ešte skôr, než stihnú vymerať v komisii sankcie za mediálny zákon. Že aké scenáre to obnáša, je trúfalé ešte i špekulovať, ale toto maďarské predsedníctvo nič pekného neveští.
Kričať sa bude veľa, na tie sankcie to pritom vôbec nevyzerá. Orbána sa zastanú ľudovci (EPP) sprava, keďže početná enkláva Fideszu je pre ich frakciu dôležitá, pričom EK, ktorá má vyniesť právny nález, už akoby začínala kľučkovať. Slovenská vláda zaujala vyčkávacie stanovisko, čo má do principiálnosti teda ďaleko, ale vzhľadom na delikátnosť vlastnej pozície je pragmatické. Bez úvodzoviek. Tlak na Orbána je v poriadku, ale bengálske ohne okolo Maďarska nie sú v slovenskom záujme. Takisto nie zašifrované pocity škodoradosti či zadosťučinenia v zmysle, že nech si to teda tí Maďari vyžerú. Existujú aj scenáre, v ktorých to, čo si navarili, nemusia zjesť sami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
