Takmer rok po jeho smrti mu krajania vzdali hold v podobe Ceny Prešovského samosprávneho kraja. Ocenenie prišla prevziať manželka Marie Hirschová so synmi Orim a Gadom, ktorí žijú v izraelskom Rishon LeZion.

PREŠOV. Zaujímalo nás, ako rodina spomína na otca a čo vie o meste, v ktorom vyrastal. "Prešov bol pre otca veľmi dôležitý, preto je aj pre nás. Potešilo nás, že krajania naňho nezabúdajú a že tu získal poctu v podobe ceny. Vážim si, že nám umožnili navštíviť dom, v ktorom prežil detstvo. Naposledy som ho videl pred rokmi, mal som asi 16 a vtedy bol dosť zdevastovaný. Teraz je to zrekonštruovaný objekt s nejakými kanceláriami. Od mojej poslednej návštevy sa mesto dosť zmenilo, opeknelo," povedal nám Gad Lahav.

Gad vraj zažil neuveriteľný pocit, keď prechádzal miestnosťami, kde otec žil: "Tu urobil svoje prvé kroky, behal po schodoch, z brány vychádzal na ulicu a prechádzal sa centrom mesta."

Podľa synov bol otec skromný a uzavretý človek. O svojom detstve, rodine a vojnových udalostiach rozprával doma málo. Trápili ho bolestné spomienky. "O tom, čo naozaj prežil, sme sa dozvedeli, až keď napísal svoju prvú knihu. Ťažko sa mi to čítalo."

Synov viedol k samostatnosti

Na otázku, akým otcom bol Yehuda Lahav, obaja synovia odpovedali, že najlepší: "Stále nás učil, aby sme konali len dobro a nikdy ani len nepomysleli na žiadne zlo. Naučil nás nezávislosti a samostatnosti. Nechcem tým povedať, že nám nepomáhal, ale trval na tom, aby sme sa postavili na vlastné nohy a niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia."

Traja synovia Yehudu Lahava majú rozdielne profesie. Len Gad má ambíciu ísť v otcových šľapajach: "Pracujem ako šéfredaktor najväčšej internetovej stránky v Izraeli a tento rozhovor je pre mňa preto zvláštny. Teraz som na druhej strane mikrofónu a otázky nekladiem ja. Pre otca bolo typické, že kládol otázky úprimne a aj očakával také odpovede. Vždy bol taký. Čo mal na srdci, to aj na jazyku."

Marie: Manželovi priatelia sú aj moji

Keď vlani v júli zomrel Yehuda Lahav, verejnosť na Slovensku sa to dozvedela prostredníctvom ich rodinnej priateľky Evy Janišovej. Poslednýkrát navštívil Prešov v roku 2008, keď vyšla jeho tretia kniha Odvrátená tvár konfliktu. Od revolúcie v roku 1989 však s manželkou navštevoval Slovensko a aj Prešov pomerne často. Zaujímalo nás preto, či rodina zostáva s jeho priateľmi v kontakte.

"Manželovi priatelia sú aj moji priatelia. Keď sa nemôžeme stretnúť osobne, sme v písomnom kontakte. Všetci, ktorí ho poznali, vedia, že mal život rád a vážil si ho. Nikdy nemyslel na seba, skôr na iných. Záležalo mu na spokojnosti ľudí a aj preto sa politicky angažoval. Chcel zlepšiť vzťahy medzi Izraelom a Palestínou, ale snažil sa aj o propagáciu dobrých vzťahov medzi Izraelom a Slovenskom," povedala o manželovi Marie Hirschová.

Syn Gad dodal, že hoci verejnosť považovala otca za Izraelčana, časť jeho srdca patrila Slovensku a stále im to zdôrazňoval. Aj izba v ich dome v Rishon LeZion bola rozdelená na polovicu. Na jednej stene mal obrázky, spomienkové predmety a knihy z Izraela a na druhej zo Slovenska. Žartoval, že tak má celý svoj život na dosah.

Yehudov odkaz

Synovia sa zhodli v tom, že otec je pre nich studnicou inšpirácie. "Stále myslím na to, aký ťažký život prežil. Keď mám pocit, že sa mi nedarí alebo musím prekonať nejakú ťažkú prekážku, vždy si pripomínam, že v porovnaní s tým, čo musel prežiť môj otec, je to maličkosť. Pre mňa je akýmsi hnacím motorom a stále bude. Celá naša generácia je istým spôsobom rozmaznaná, lebo sa nemusela vyrovnávať s existenčnými problémami, nič strašné ju nepostretlo. Nezažili sme vojnu, hlad, absolútnu chudobu a máme tendenciu všetko zľahčovať. Vždy je dobré pozrieť sa zblízka na ľudí, ktorí všetko to zlo prežili a ako s tými životnými skúsenosťami naložili. Myslím, že to platí nielen o ľuďoch v Izraeli, ale aj na Slovensku," zamýšľal sa nad odkazom od otca Gad.

Profil

Yehuda Lahav

Novinár a spisovateľ z Blízkeho východu Yehuda Lahav sa vlastným menom volal Štefan Wieszlovits. Narodil sa v Košiciach v roku 1930, ale detstvo prežil v Prešove. Ako jediný z rodiny prežil holokaust. Pred smrťou v koncentračnom tábore unikol tak, že ho príbuzní ukryli v Budapešti. Počas druhej svetovej vojny spolupracoval s Červenou armádou pri jej ťažení na Berlín ako tlmočník.

Po návrate do Prešova sa angažoval v sionistickom mládežníckom hnutí, budoval Trať mládeže a koncom 40. rokov odišiel do izraelského kibucu Merchavja. V Izraeli žil Yehuda Lahav od roku 1949. Ortodoxní Židia mu vyčítali prílišnú umiernenosť, ako aj to, že počas prvých rokov v Izraeli sa angažoval v tamojšej komunistickej strane.

Jeho hlas a príspevky slovenskí poslucháči dôverne poznajú zo spravodajstva Slovenského rozhlasu, televízií, ale aj z viacerých slovenských, českých aj maďarských médií, do ktorých spravodajsky prispieval aktualitami.

Do rodného Československa sa vrátil po nežnej revolúcii v roku 1989. Nie natrvalo, ale ako zahraničný korešpondent v strednej Európe.

V slovenčine mu vyšli tri knihy Zjazvený život (2003), Odsúdení spolu žiť (2005) a Odvrátená tvár konfliktu (2008). Štvrtú, Čechoslováci v Izraeli, už nestihol vydať. Zomrel v júli 2010 v Izraeli vo veku 80 rokov. Posledná kniha sa pripravuje na vydanie a mala by byť dostupná aj na slovenskom knižnom trhu.

ak

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.