Vyučený tlačiar bol nedobrovoľne pri výrobe kvalitných falzifikátov libier, dolárov, poštových známok a rôznych dokladov, ktoré chrlila nacistická tajná falšovateľská dielňa v blokoch 18 a 19 v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Jeho Gizely zomreli v koncentráku
Adolfova katolícka mama Gizela a židovský otec Móric mali štyri deti. Keď pán Burger zomrel, vdova sa z Veľkej Lomnice presťahovala do Popradu. Tu Adolf prežil detstvo a mladosť. Rodina bola chudobná a keďže rád čítal a nemal peniaze na knihy, vybral si profesiu typografa. Práca ho neskôr priviedla do Bratislavy. Oženil sa so slečnou Gizelou, lenže temné mračná vojny a rasového prenasledovania osudovo poznamenali aj život tejto židovskej rodiny. V roku 1942 sa aj Adolf a Gizela dostali transportom do Osvienčimu, kde iba 22–ročná Burgerova manželka skončila v plynovej komore. Aj jeho mama Gizela zomrela v koncentračnom tábore v Ravensbrucku, kam ju z Popradu odvliekli iba týždeň pred oslobodením.
Mŕtvy na dovolenke
Adolfa pred podobným osudom zachránila jeho profesia. Väzeň s číslom 64 401 vedel, že môže skončiť ako jeho manželka. Zbili ho dokonca aj pre jeho meno. Esesák považoval za provokáciu, že Žid má rovnaké krstné meno, ako jeho vodca Adolf Hitler, a vyrazil mu zuby. Neskôr Burgera vybrali do skupiny vysokošpecializovaných väzňov do diabolskej dielne. Tak nazývali falšovateľské pracovisko v koncentráku v Sachsenhausene. Typograf sa tam sám nazval mŕtvym na dovolenke. Vedel, že ľudí, ktorí museli pre nacistov vyrábať milióny librových bankoviek a ďalšie falzifikáty, nacisti ako nebezpečných svedkov nažive určite nenechajú. Nacistom slúžili falošné libry na posilnenie ich peňažných zásob, ale aj na podkopávanie ekonomickej stability znepriatelených krajín.
Šifra prepichnutej kráľovnej
V porovnaní s inými väzňami v koncentrákoch boli chlapi z operácie Bernard prominenti. V prísnej izolácii mali podľa Burgera slušné ubytovanie, stravu, rádio a on sám si dokonca mohol pravidelne zahrať stolný tenis i s vysokými esesáckymi šaržami.
Ani v koncentráku však "falšovatelia" nestrácali odvahu. Napriek dôslednej nemeckej kontrole produktov z diablovej dielne dokázali ich nedobrovoľní výrobcovia na prvý pohľad bezchybné falzifikáty označiť tajnou šifrou. Hoci riskovali život, bankovky s vyobrazením kráľovnej Alžbety prepichli, čo bolo veľmi statočné a prezieravé.
Skončenia vojny sa Burger dočkal v koncentračnom tábore Mauthausen. Ako píše v knihe Diablova dielňa, falšovatelia z donútenia vďačia za prežitie odvahe rakúskych odbojárov. Tí poškodili esesákom autá a tábor sa podarilo oslobodiť aj so živými mužmi z operácie Bernard. Mohli tak svetu odhaliť tieto nacistické zločiny.
Oskar za falšovateľskú odyseu
Po oslobodení Adolf Burger v Prahe už 7. mája 1945 informoval kriminálku o operácii Bernard. Za dôležitým svedkom prišli aj vyšetrovatelia z Anglicka. Šifra s prepichnutou librovou bankovkou bola dôležitá, veď len v trezoroch československej banky boli uschované milióny falošných peňazí.
Z Prahy zamieril Adolf Burger do Popradu. Našiel už opustený matkin byt a žiadnu rodinu. Vrátil sa k Vltave. Pracoval ako typograf, v lodenici i taxislužbe. O operácii Bernard napísal knihu Diablova dielňa, podľa ktorej vznikol rovnomenný film. V roku 2008 si prevzal rodák z Veľkej Lomnice Adolf Burger ako 98–ročný prestížne ocenenie - Oskara za najlepší cudzojazyčný film.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
