Oproti staronovým sú v nevýhode, ak nemajú žiadne skúsenosti v samospráve a budú mať čo robiť, aby ich čím prv nadobudli.

V septembri roku 1923 boli u nás vypísané voľby starostov - uskutočnili sa v novembri - a v Košiciach aj prvé voľby do mestského zastupiteľstva. Nechceme porovnávať situáciu starostov roku 2011 so starostami roku 1923, no tí spred 88 rokov, krátko po vzniku ČSR, nemali od koho nadobúdať skúsenosti v novom spôsobe riadenia obce.

Voľby po sčítaní obyvateľov

V tomto povolebnom období sa u nás, ako v členskom štáte Európskej únie pripravuje sčítanie obyvateľov. V roku 1923 sa voľby uskutočnili po prvom sčítaní obyvateľov v mladej ČSR. Podľa neho počet obyvateľov Košíc bol 46-tisíc 178. Posledné sčítanie predtým bolo ešte počas trvania rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1910. Vtedy mali Košice 44-tisíc 200 obyvateľov, čo bol nárast oproti roku 1880, keď v nich žilo 32-tisíc 165 osôb, z nich 3 218 príslušníkov armády. V roku 1910 bolo pätnásť percent obyvateľov Košíc úplne negramotných.

Volieb do mestského zastupiteľstva v Košiciach v roku 1923 sa zúčastnilo 26-tisíc 314 voličov - čo bolo viac ako desaťnásobné zvýšenie oproti roku 1918 - a 11 politických strán a zoskupení. Podľa JUDr. J. Kirsta a JUDr. M. Potemru v bibliografii ŠVK v Košiciach "...boli to voľby podstatne demokratickejšie ako ktorékoľvek voľby do roku 1918".

Košické kurzy vzorom pre celú ČSR

Voľby starostov vo východoslovenských obciach boli významnou udalosťou a možno ešte významnejšia bola ich príprava na riadenie obce. Aby mohli riadiť obec podľa požiadaviek doby a zmien, ktoré priniesla, pričom vyžadovala moderný a demokratický spôsob a prístup, museli sa zúčastniť na vzdelávacích kurzoch samosprávy.

Prvé kurzy pre 32 starostov východoslovenských obcí sa začali po voľbách v decembri 1923 v Košiciach, ktoré boli vtedajším sídlom župy, úradov, podnikov, kultúrnych inštitúcií. Ich vedením bol ministerstvom vnútra poverený Okresný osvetový zbor v Košiciach. Ten pripravil kurzy vo veľkom predstihu ešte pred voľbami, aj so základnými učebnými textami, ktorých autorom bol notár Dr. Adamec. Boli jednotné pre celú ČSR a pre české kurzy ich preložili do češtiny. Po skončení prvého kurzu a ďalších v Košiciach, ktoré boli veľmi úspešné a odborná komisia ich vysoko ohodnotila, sa košický model stal vzorom pre celú republiku.

Starostovia mali v kurzoch získať poznatky o hospodárení v obecnom zriadení, o rozpočte, finančných komisiách, obecných dávkach, veterinárnych a hygienických opatreniach, o prevencii ochorení zvierat. Túto problematiku si osvojovali v priebehu decembra starostovia v štyroch skupinách.

Odbúranie richtárskych zvyklostí

Podľa nových kritérií sa malo v riadení obcí upustiť od tradičných richtárskych zvyklostí, čo zdôraznil na otvorení kurzu predstaviteľ ministerstva vnútra týmito slovami: "Starosta má byť moderný a moderný starosta musí byť otcom svojej dediny."

V učebných textoch v stati o modernom starostovi, ktorý nestratil na aktuálnosti ani dnes, Dr. Adamec napísal: "Moderný starosta má byť otcom svojej dediny, má sa starať o blaho svojich spoluobčanov, nemá byť už len tým starým richtárom, postaveným preto, aby nadháňal vodu na vládny mlyn. Úrad starostu bol pokladaný mylne za čestný, za honor, ale starosta nesmie zabúdať, že aj keď ho v čelo obce postavili politické strany, aby hájil záujmy ich straníkov, nové obecné zastupiteľstvo musí vedieť aj so starostom, že ako praví otcovia musia úradovať nestranne, a rovnako sa starať o všetkých občanov. Aby sa o nich mohli starať, sami musia byť oboznámení so svojimi právami a povinnosťami svojej dediny, majú sa starať o blaho svojich spoluobčanov."

Poznatky z exkurzií a podujatí

Súčasťou kurzu bola aj praktická časť spoznávania chodu mestskej samosprávy v Košiciach, návšteva odborných škôl, kultúrnych podujatí i kina, v ktorom ani jeden z účastníkov kurzu dovtedy nikdy nebol. Táto praktická časť bola pre starostov užitočná získaním poznatkov, kontaktov a spoznaním aktuálnej problematiky centra východného Slovenska.

Starostov prijal župan aj mešťanosta Novák. Práve v tom čase prebiehalo na magistráte "zoštíhľovanie" jeho administratívy o päťdesiat úradníkov. Mešťanosta vysvetlil starostom dôvody ich prepustenia, ktoré boli v nezodpovednom vzťahu k práci, no zaužívanom v monarchii, keď úradníci viac času strávili debatami pri káve v kaviarni ako na svojom mieste v úrade a nik nezmenil svoje zvyklosti ani prístup k práci v nových podmienkach samosprávy.

Magistrát zriadil mestskú kanceláriu pre sťažnosti občanov a aj tú navštívili starostovia ako pozorovatelia. Medzi prvými sťažovateľmi boli cestujúci z Košíc do Michalian, ktorí čakali na vlak od pol štvrtej do piatej ráno, a keď vyšli na nástupište, zistili, že pred hodinou odišiel bez toho, aby ohlásili jeho príchod. Prednosta stanice vyslovil každému písomné poľutovanie nad zábudlivosťou železničiarov. Petíciou žiadalo 42 občanov Košíc, aby štátna stráž bezpečnosti dávala pozor na prášenie kobercov z okien poschodových domov rovno na chodcov a pokutovala ich.

Užitočná bola pre starostov exkurzia v Štátnej strednej hospodárskej škole s celoslovenskou pôsobnosťou, kde sa zaujímali najviac o ovocinárstvo, ktoré sa v ich obciach už začalo rozvíjať vďaka miestnym učiteľom a gazdovia už začínali ovocie aj oberať a nenechávali ho padať na zem a tam hniť v mylnom domnení, že to prospieva pôde.

Starostovia ukončili kurz záverečnou debatou a v honosnom prostredí hotela Schalkház banketom so slávnostným odovzdaním osvedčení za účasti zástupcov ministerstva vnútra.

Čakanie na rozpočet

Pred banketom pre starostov bola v Schalkháze veľká recepcia, ktorú usporiadalo košické železničné riaditeľstvo a všetky slovenské železničné stanice, aj z Podkarpatskej Rusi, na počesť námestníka riaditeľa Ing. Jána Slávika ako prvého Slováka, ktorý bol vymenovaný na tento post.

Sčítanie obyvateľov, voľby i školenie starostov prebiehalo v období nezamestnanosti, úpadku baníctva a hutníctva, keď sa čakalo na zverejnenie štátneho rozpočtu na rok 1924, či sa ujde z neho na výstavbu škôl, elektrifikáciu miest a obcí. Zaujímalo to Michalovčanov, ktorí čakali na výstavbu gymnázia, i Košičanov kvôli budúcej obchodnej akadémii. Na Slovensku sa malo vybudovať 48 stredných škôl, 11 učiteľských ústavov, 4 obchodné akadémie, živnostenské a iné školy za 3,5 milióna Kč. Michalovčania, Košičania i ostatní sa dočkali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.