Pred dvoma desaťročiami začínali ako štíhli rockeri bez haliera, dnes sú z nich urastení profesionáli, ktorých pozná celé Slovensko. Napriek tomu tvrdia, že sa nezmenili a cítia sa stále ako na začiatku.
Na svoj štart spomínajú dnes už s úsmevom. Keď si vraj obzerali prvé koncertné fotografie, "rehotali" sa takmer pol dňa. Všetky utajené zábery sa dostanú na verejnosť v novej knihe, ktorú im napíše jeden z oslovených spisovateľov.
"Určite budeme spomínať na naše začiatky, keď sme ešte s kapelou jazdili po Európe a po rôznych kluboch. Máme zopár šialených fotografií, aj keď ich nie je veľa a bolo ťažké zohnať ich. Videl som tri, keď som bol u nášho technika, s ktorým robíme nový web. Strašne dlho som sa smial. Sme tam o 20 rokov mladší, o 20 kíl chudší, masaker. Rastieme s ľuďmi," zhodnotil zakladateľ a srdce Gladiatoru, bubeník Georgio Babulic.
Sme šialenejší ako za starých čias
Štart kapely si pamätá len málokto. Jej prvé albumy sa viezli na tvrdej rockovej až metalovej vlne, imidžom pre chalanov boli dlhé vlasy a bujarý životný štýl. Aj vtedy však vedeli jedno - že sa chcú hudbe venovať naplno, profesionálne celý život. Postupne prichádzali aj ohlasy a mediálna známosť. Dnes patria medzi top slovenské kapely a aj keď im mnohí verní fanúšikovia zazlievajú odskok do popovej komercie, sú spokojní.
"Myslím, že teraz sa cítime najlepšie. Pozerali sme aj nejaké staré videá a teraz sa nám to, čo hráme, páči oveľa viac. Je to lepšie, profesionálnejšie, nerobíme už chyby, ktoré sme robili predtým. Celkovo sme viac zohratí, viac si koncerty vychutnávame, rovnako aj prácu v štúdiu, neponáhľame sa a robíme to preto, lebo chceme. Hráme s väčším kľudom ako kedysi, keď sme potrebovali zaujať," zhodujú sa Miko Hladký a Georgio.
Za ostatné roky sa vraj nezmenili ani povahovo.
"Akurát sme zostarli, alebo ak chcete, dozreli sme :) Ale stále sme tí istí chalani, niekedy sme dokonca šialenejší ako kedysi. Sme lepšia partička," tvrdí spevák.
"Konkurenciu necítime"
Život muzikantov je obrátený naruby. Pracujú cez víkendy a cez týždeň oddychujú, rovnako to platí aj s denným a nočným režimom. Chalani začínajú pracovať zväčša večer a končia nadránom. A takto to robia už pekných pár rokov.
"Stále nás to baví. Vybrali sme si taký život dobrovoľne, napĺňa nás. My máme víkendy od pondelka do štvrtku a keď máme voľno, väčšinou tvoríme, je to fajn," dodali svorne. Keď je toho na nich priveľa, jednoducho si dajú prestávku.
"Niekedy si povieme, že si dáme koncertnú pauzu na tri-štyri mesiace, ale už po mesiaci nás chytajú šialené stavy... Naberieme sily a chceme hrať," smejú sa členovia, ktorí sa považujú za mimoriadne spoločenské typy a v takomto tempe by radi pokračovali ešte aspoň ďalších dvadsať rokov. Keď ich tvorba ale ľudí nebude už zaujímať, prestanú.
"Môže nás to baviť, ale otázne je, či to bude ešte baviť ľudí. Keď tu budeme, tak tu budeme a keď nie, tak nie. My by sme mohli už pokojne prestať hrať a myslím, že Gladiator je v takej pozícii, že by sa o ňom ešte dlho rozprávalo," povedal presvedčene G. Babulic, ktorý konkurenciu necíti.
"Myslím, že od príchodu Desmodu sa tu nič zásadného neudialo. Ale kto vie, možno opäť príde niečo nové. V podstate to ťaháme stále tie isté kapely: No Name, Slíže, Desmod, Smajli...," povedal s úsmevom.
Okrem knihy, CD, turné a jesenných osláv majú v hlave gladiatori ešte jeden plán, ktorý sa hudby vôbec netýka. Jeho detaily však prezradia až vtedy, keď bude všetko isté.
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
