Jej životným heslom bol možno citát hrdinky zo seriálu Vlak detstva a nádeje: "Na tragickej život já jsem pes!" Často ho opakovala najmä v čase, keď bojovala so zákernou chorobou. Hoci sa jej odmietla poddať, napokon súboj nevyhrala. Štvrtého januára uplynulo sedem rokov od jej odchodu do, odvtedy určite veselšieho, hereckého neba.

Úspešné a obsadzované herečky nemusia vyzerať len ako Bárbinky s dokonalými krivkami. Helena ňou nebola, a predsa sa zaradila medzi najobľúbenejšie československé herečky. A to vážila viac ako 150 kíl.

Baletka či zubná laborantka?

Ktovie však, ako by to dopadlo, ak by jej matka dovolila ísť za svojím snom. Možno by sa jej meno spájalo s päťdesiatkilovou krehotinkou. Ako malá si zahrala v niekoľkých filmoch, neskôr túžila stať sa tanečnicou a navštevovala baletnú prípravku Národného divadla. Bola aj športovo nadaná - súťažne plávala, skákala do vody a lyžovala. Jej matka však naliehala na serióznom povolaní, a tak Helena vyštudovala gymnázium, vyššiu zdravotnú školu a mala sa stať zubnou laborantkou.

Divadlo ju však priťahovalo viac. Najskôr sa zamestnala v mladoboleslavskom ako choreografka, neskôr v příbramskom ako javisková technička. Postupne sa prepracovávala k hraniu. Jednou z jej prvých rolí bola v roku 1967 úloha hajtmanky po boku Pavla Landovského v hre Revízor v pražskom Činohernom klube. Toto predstavenie dokázalo, že Helena zvládne aj najnáročnejšie úlohy suverénne a vynikajúco.

Nezabudnuteľná Škopková

Pre divákov je však meno Helena Růžičková navždy spojené s komediálnymi úlohami. Preslávila sa vďaka trilógii o rodine Homolkovcoch, každé Vianoce sa bavíme na jej Droběne, ktorá odušu vykrúca princa v rozprávke Tri oriešky pre Popolušku a najmä ako "erdeg babu" Máňu Škopkovú v trilógii Slunce, seno... Táto úloha jej sedela ako uliata, pretože mala nevšedný komediálny dar, výrečnosť, temperament a hoci mala veľkú nadváhu, bola veľmi mrštná a čulá.

"Ešte za mojich študentských čias som ju videl hrať a hneď som si povedal, že by som ju chcel obsadiť do absolventského filmu Tá naše vesnička česká. Ten sa nakoniec nerealizoval, ale o päť rokov sme prepísali scenár a vzniklo Slunce, seno, jahody. Odvtedy sme boli ako brat a sestra," zaspomínal si na zrod Škopkovej režisér Zdeněk Troška.

Za život schudla 766 kíl

Pre niekoho je pár kíl nadváhy tragédiou, Helenu Růžičkovú si ako štíhlu divu nevieme predstaviť, hoci sa o to veľmi snažila. Vyskúšala asi všetky diéty, absolvovala niekoľko odtučňovacích a liečebných kúr, chodila do telocvične, skúšala lieky na chudnutie. Všetko bolo zbytočné. V dôsledku ustavičného chudnutia a priberania za celý svoj život schudla dokopy 766 kíl.

Zdeněk Troška tvrdí, že za všetko mohla choroba, ktorú lekári nevedeli odhaliť. "Začala takto priberať až po narodení syna Jirka. Lekári uvažovali o tom, či to nie je nejaká popôrodná porucha, no nevedeli sa dopátrať príčiny. Potom nejaký doktor zistil, že má vrodenú poruchu srdca, ktorá jej zadržiavala v tele vodu. Po operácii srdca vraj výraznejšie schudla. Volala mi domov a hovorila - hovno tučná, zatopená som bola," spomína režisér.

Napokon sa so svojou váhou zmierila a vždy o sebe vedela veľmi vtipne rozprávať: "Mám pocit, že keby som si sadla pred zrkadlo, videla by som, ako priberám. Vedľa mňa je každá obézna žena iba drobček a musí sa cítiť ako modelka," smiala sa na plné hrdlo.

Lásku jej zachránila Bohdalová

V mladoboleslavskom divadle sa zoznámila s hercom a pomocným režisérom Jiřím Růžičkom. Bol jej životnou láskou. Nechýbalo však veľa a boli by sa rozišli. Pre hlúposť. Pohádali sa pri zásnubách. Hroziaci rozchod zažehnala ich kamarátka, herečka Jiřina Bohdalová. Oboch si vzala na paškál, spor sa urovnal a Jiřina šla Růžičkovcom na svadbe za svedka.

Ôsmeho januára 1956 sa im narodil vytúžený syn Jirka. Pred jeho narodením však Helena utrpela poriadny šok. Lekári jej totiž oznámili, že má v tele nádor. "V tej chvíli som sa chcela zabiť," spomínala si na hrozné chvíle. Jej manžel to však nevidel tak tragicky a napadlo mu, či to nemôže byť bábätko. Jirka sa pred kamerou objavil už ako ročný, a aj keď ho nevzali na konzervatórium a po absolvovaní ekonomickej školy pracoval ako predavač, popri slávnej matke sa uchytil aj vo filme.

Tragický život

Helena Jirku neskonale milovala. Keď v roku 1999 zomrel, niesla to veľmi ťažko, aj keď to navonok nedávala najavo. Vo svojej knihe mu venovala tieto slová: "Jirko môj milovaný, teraz ešte za tebou neprídem. Mám tu veľa rozrobenej práce, veď ma poznáš. Nerada odchádzam od niečoho, čo som nedokončila. A ty dobre vieš, že teraz musím pracovať za dvoch, i za teba. Veľmi mi chýbaš, raz ti to všetko budem rozprávať. Ale teraz ešte nie."

Veľmi ju tiež mrzelo, že sa nemohla stretávať s jeho dcérami, svojimi vnúčatami. Jej bývalá nevesta im nedovolila kontakt s otcovou rodinou. Dokonca ani keď bol Jirko vážne chorý.

Facky osudu sa však ešte len začínali. V roku 2002 Helene diagnostikovali rakovinu. Ona však neupadla do beznádeje. S chorobou sa bila statočne. Aj keď schudla 120 kíl, prišla o vlasy a absolvovala niekoľko chemoterapií. "Povedali mi, že mám v bruchu rakovinu. Zobrala som to na vedomie, šlus a bolo to. Nezrútila som sa - Ježiš, ja umieram. Prdlajs! Žiadne také! Keď človek má silu, môže prekonať všeličo!" vyhlasovala.

V knihe Denník medzi životom a smrťou to napísala takto: "Niektoré choroby sú parchanti zbabelí a stačí na ne iba zadupať. Iné však majú fyzičku a obrovské sebavedomie. K takým borcom patrí aj rakovina. Tá má povesť favorita, a preto sa jej ľudia väčšinou tak zľaknú, že sa s ňou ani nepustia do boja. Ja však strach nemám a postavila som sa jej čelom. Vždy som sa tak ku všetkému musela postaviť, pretože žiadnu životnú bitku za mňa nikto iný nevybojoval."

Svojím postojom dodávala silu aj iným pacientom. "Zaplať Pánboh za každú facku, ktorú od Boha dostanete. Treba si zo všetkého zobrať ponaučenie, pretože nikto z nás nie je anjel. Ak by sme boli anjeli, šušťali by sme krídlami a nerobili chyby."

V čase, keď sa choroba zhoršovala, dostal jej manžel infarkt. Už v poradí siedmy. A neprežil ho. Zomrel 6. septembra 2003. Po jeho smrti už Helene veľa chuti do života nezostalo. Pred Vianocami ju kvôli veľkej bolesti a zlyhávaniu obličiek hospitalizovali v nemocnici a uviedli do umelého spánku. Naposledy vydýchla ráno, 4. januára 2004.

Zdeněk Troška: Bola to Libuša svojej doby

Mnoho kolegov z umeleckej brandže malo Helenu rado. Ale najviac asi chýba Zdeňkovi Troškovi. "Bola to moja krvná skupina. Obaja sme mali radi ľudí, kávu a jedlo," hovorieva Růžičkovej doslova dvorný režisér, keďže ju obsadil do každého svojho filmu. Tým posledným bol Kameňák 2, no jeho uvedenia do kín sa už Helena nedožila.

Zdeňek na svoju spriaznenú dušu stále s úsmevom spomína: "S Helenou bola sranda a človek sa s ňou nikdy nenudil. Raz sme boli pozvaní na japonskú ambasádu. Helena ešte bola v plnej váhe a vplávala medzi subtílnych Japoncov v červených šatách s dekoltom. Jeden z nich sa na ňu prilepil, prehliadal si ju ako glóbus. Helena sa usadila, on s očami stále prilepenými na nej. Potom ona naliala vodku a žmurkla na mňa: Pozeraj sa, ako ho zlikvidujem. Hodila ju do seba, vyzvala Japonca, nech sa tiež napije, a keď začala hrať hudba, vyzvala ho do tanca. Japonec krúžil okolo nej, a keď dali pomalú pieseň, zdvihla ho a tancovali. Keď ho postavila na zem, položil si 'pacinky' na jej prsia. Celý stuhol a všetci tušili diplomatický 'prúšvih'. Ale Helena to zažehnala. Usmiala sa na Japonca a vľúdne povedala: Len si siahni, toto už do smrti v ruke mať nebudeš."

"Nemohla by žiť na opustenom ostrove. Musela mať okolo seba ľudí do poslednej chvíle, bola s nimi bytostne spätá. Brala od nich energiu a oni sa tou jej nabíjali. Preto potom mala z čoho čerpať pre komické i charakterné roly, preto bola Škopkovou, ktorej mnohí nechceli veriť, že nie je z dediny, ale z Prahy. Bola to Libuša svojej doby."

Profil

Helena Růžičková

• narodila sa v Prahe ako Helena Málková

• dátum jej narodenia bol priam magický 13. 6. 1936

• jej otec bol legionár, matka úradníčka s juhoslovanskými koreňmi

• nebola len herečkou, ale aj autorkou a spoluautorkou takmer desiatky kníh, či spoluzakladateľkou nadácie Slon, ktorá pomáhala Detskému domovu v Šarišských Michaľanoch

• venovala sa aj vešteniu, napríklad Karlovi Gottovi predpovedala, že sa ožení a bude mať ešte aspoň dve deti

nov

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.