Toto nedorozumenie vyplýva z toho, že v našich končinách sveta sa bez ďalšieho vysvetľovania rozumie, že máme na mysli stupne Celziovej teplotnej stupnice, zatiaľ čo Američanom by ani nenapadlo, že máme na mysli inú, než u nich používanú Fahrenheitovu. Dnes si povieme niečo práve o autorovi Celziovej stupnice. Je ním Anders Celsius.

Anders Celsius sa narodil 27. novembra 1701 v švédskej Uppsale, a to ako syn profesora astronómie Nilsa Celsiusa, pričom aj jeho obidvaja starí otcovia boli profesormi. Nečudo, že si aj matematicky nadaný Anders zvolil akademickú kariéru. Anders študoval na univerzite v Uppsale a už v roku 1730 (mal len 29 rokov!) sa stal na nej profesorom astronómie. V roku 1732 sa Celsius vydal na "veľkú cestu", ktorá trvala štyri roky a počas ktorej navštívil prakticky všetky významné európske observatóriá.

Výprava do Laponska

V roku 1736 sa zúčastnil na expedícii do Laponska, ktorú inicioval a ktorú zorganizovala Francúzska akadémia vied. Cieľom výpravy bolo zmerať dĺžku jedného stupňa zemepisnej šírky v blízkosti Severného pólu a porovnať túto hodnotu s výsledkami podobnej expedície v Peru, v blízkosti rovníka. Výsledky týchto expedícií potvrdili Newtonovu domnienku, že naša Zem nemá tvar gule, ale elipsoidu, splošteného na póloch.

Získal rešpekt i financie

Celsiova účasť na expedícii mu získala rešpekt aj u švédskej vlády a prispela významne k uvoľneniu prostriedkov na výstavbu moderného observatória v Uppsale, ktoré bolo založené v roku 1741 (niekde sa uvádza, že vtedy bolo dokončené). Observatórium bolo vybavené prístrojmi, ktoré Celsius nakúpil počas svojho dlhého pobytu v zahraničí. Začal v ňom merať relatívnu jasnosť hviezd, a to s použitím farebných sklenených dosák.

Skúmal aj polárnu žiaru

Išlo o prvý pokus merať intenzitu svetla hviezd pomocou iného "nástroja", než je ľudské oko. Celsius sa zaoberal aj fenoménom polárnej žiary, pričom si všimol, že intenzívnejšia vyvolávala väčšie výchylky ručičky kompasu. Ako prvý naznačil možnú súvislosť medzi polárnou žiarou a zmenami zemského magnetického poľa. Väčšinu svojich vedeckých pozorovaní uverejnil v publikáciách Kráľovskej spoločnosti vied a Kráľovskej švédskej akadémie vied.

Astronómovia sa zaoberali aj meteorológiou

Pripomeňme, že v tých časoch patrili k práci profesora astronómie aj geografické merania a meteorologické pozorovania. Už ako študent, asistujúci profesorovi Burmanovi pri meteorologických pozorovaniach, si Celsius uvedomil problémy, vyvolané rôznymi teplotnými stupnicami, ktoré vtedy existovali, a teda aj potrebu spoločnej medzinárodnej stupnice. Celsiovi patrí zásluha za to, že ako prvý vykonal experimenty, ktorých cieľom bolo definovanie medzinárodnej teplotnej stupnice na vedeckom základe.

Základom dve fixné teploty

Každá teplotná stupnica musí byť založená na dvoch v podstate ľubovoľne zvolených, ale fixných a relatívne jednoducho reprodukovateľných teplotách. Už vtedy sa ako takéto teploty používali aj teploty varu a mrznutia vody, ale vôbec nebolo zrejmé, či ide o univerzálne hodnoty, nezávislé napríklad od zemepisnej šírky.

Stupnicu navrhol v roku 1742

Celsius svojimi experimentmi potvrdil, že bod mrznutia nezávisí od zemepisnej šírky (a v podstate ani od atmosférického tlaku), a určil aj závislosť bodu varu na atmosférickom tlaku. Teplotnú stupnicu, založenú na spomenutých dvoch fixných bodoch, navrhol v roku 1742 v článku, zaslanom Kráľovskej spoločnosti vied. Možno však neviete, že teplote mrznutia vody prisúdil Celsius hodnotu 100 stupňov, teplote varu vody hodnotu 0 stupňov.

"Obrátil" ju Carl Linné

Stupnicu "obrátil" až v roku 1745 Carl Linné. Celsius zomrel na tuberkulózu 25. apríla 1744 vo veku necelých 43 rokov. Aj keď je Celziova (fakt nechápem, prečo ju nevoláme Celsiova) stupnica najrozšírenejšou teplotnou stupnicou, USA a zopár ďalších krajín stále ešte používa Fahrenheitovu stupnicu. No a tých v úvode spomínaných 23 stupňov by v tej Fahrenheitovej zodpovedalo neveľmi príjemnej teplote mínus 5 stupňov Celzia.

Observatórium v Uppsale. Financie na jeho výstavbu získal Celsius po úspešnej výprave do Laponska. Foto: archív

Teplomer s Celziovou i Fahrenheitovou stupnicou. Američanom začína byť horúco až pri takých 90 stupňoch (Fahrenheita), čo je "našich" 32 stupňov (Celzia). Foto: archív

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.