V jeho tieni sú však aj iné povesťami opradené hviezdne osobnosti z oboch brehov pohraničnej rieky Dunajec, ktoré sú označované i za tvorcov Pienin.
Vysekal tiesňavu Boleslav Chrabrý?
Na prvé miesto patria nebeskí anjeli. Povesti práve im prisudzujú autorstvo tohto utešeného miesta. Až po nich potom ďalšie báje pripisujú zásluhy o vznik Pienin poľskej kráľovnej a neskôr svätici Kinge a vôbec prvému poľskému kráľovi Boleslavovi I. Chrabrému.
Veličenstvo z rodu Piastovcov Boleslav Chrabrý (966-1025) celým životom dokazoval, že si smelé meno zaslúži. Popri vládnutí, bojoch, diplomacii, ale i štyroch sobášoch a otcovstve deviatich detí legenda vraví, že necúvol ani pred horstvom. Jedna legenda z Pienin hovorí, že sa osobne pomocou kráľovského meča pričinil o vznik jedného z najkrajších kaňonov v Európe, keď presekal Dunajcu cestu vápencovými bralami.
Mníškine zázraky na úteku
Tomu však protirečí legenda o ďalšom smelom poľskom veličenstve. Je ním kráľovná Kinga, manželka poľského kráľa Boleslava Cudného (Hanblivého), ktorá je uvádzaná i pod menami Kunigunda a Kunhuta. Žila v rokoch 1224 – 1292. Bola prvým z celkovo desiatich detí uhorského kráľa z rodu Arpádovcov Bela IV. a jeho manželky Márie Laskarisovej, dcéry gréckeho cisára Teodora I. Vedno so sestrou Margitou a bratom Štefanom je v zozname svätcov.
O vznik Dunajca sa Kinga vraj postarala v roku 1237. Už ako päťročnú ju zasnúbili s poľským kniežaťom Boleslavom. Kingu z Uhorska nebo podľa povestí štedro obdarilo schopnosťou konať zázraky. Počula, že Poliakov trápi nedostatok soli, a tak hodila v Marmaroši do soľnej šachty svoj snubný prsteň, ktorý potom v slávnej soľnej bani Wieliczka vyťažili v prvej várke priekopnícki uhorskí baníci. Kinga sa rozhodla žiť s kráľovským manželom len ako sestra s bratom. Bola zakladateľkou a po Boleslavovej smrti i predstavenou v kláštore klarisiek v Starom Saczi. V čase vpádov Tatárov sa aj mníšky ocitli vo veľkom nebezpečenstve. Ázijskí agresori útokmi donútili rehoľníčky k úteku - a to vraj bol čas Kinginých zázrakov. Keď sa útočníci priblížili k prenasledovaným, Kinga Tatárom najprv hodila do cesty hrebeň - a vyrástol hustý les. Keď im zase boli za pätami, hodila ruženec a vyrástli vysoké bralá Pienin. A keď napokon hrozilo, že ich Tatári už-už dolapia, Kinga hodila na zem svoj opasok – a ten sa zvlnil do čarokrásnej rieky Dunajec s divokým prúdom. Svätica sa hlavne medzi goralmi v slovensko-poľskom pohraničí i vo Wieliczke teší dodnes veľkej úcte. V soľnom podzemí má v hĺbke sto metrov aj unikátnu kaplnku.
Takej cti sa veru nikdy nedočkali siedmi mnísi, ktorým sa zapáčila jedna rehoľníčka z druhej strany Dunajca. Raz sa k nej pod rúškom noci zakrádali s hriešnymi zámermi. Nedošli a boli za svoje hanebné plány potrestaní. Všetci skameneli. Sedem mníchov vidno aj dnes – ako známych sedem vápencových skál v masíve vrchu Facimiech.
Jánošík a ľudské zdroje
Kupci na cestách sever – juh boli v záujmovej sfére legendárneho Jánošíka. V jeho časoch už rieka existovala. Najužšie miesto v prielome Dunajca sa nazýva Jánošíkovým skokom. Zbojník Jurko pri prenasledovaní rieku rekordérskym, viac ako desaťmetrovým skokom do diaľky úspešne zdolal. Po tomto excelentnom atletickom výkone ostala v skale stopa po hrdinovej obuvi - krpci značky Terchová.
Iná povesť hovorí, že lokalita slúžila už v stredoveku personalistike. Ľudí tu preveroval šéfmanažér Jánošík - vybral si iba úspešných skokanov.
Povestné sú tu i pramene: Prameň lásky vraj zaručuje do roka svadbu. Storočný prameň je zárukou dlhovekosti.
Pieniny sú skvostom medzi chránenými územiami Európy. Len pár mesiacov po vyhlásení prvého medzinárodného prírodného parku na hraniciach USA a Kanady v roku 1933 deklarovali vznik československo–poľského prírodného parku ako prvého v Európe aj v Pieninách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
