Proti zotrvačnosti systému a kultúrnemu tlaku na rozklad morálky toho veľa nezmôže, iste. Tento typ lídrov je však veľmi dôležitý. Stále rastúci rozsah pochybností o morálke politikov a štátneho aparátu totiž hrozí úplne vynulovať v očiach voličov legitimitu systému, ktorý však musí bežať a fungovať ďalej. Zjavy ako Radičová, Lipšic, Žitňanská, Procházka, Beblavý, OKS a pár podobných dávajú nádej, ktorá sa síce rozplynie, ale je fajn, že ju cítime.
Ich vplyv je vyšší než početné zastúpenie, takže z podstaty komunikácie a marketingu sa stávajú určovateľmi agendy. A tá časť, ktorú presadia, ženie pomery naozaj (dočasne) k lepšiemu. Zverejňovanie zmlúv, elektronické aukcie... Až kým nepríde regres. No. Volebný kódex, čo je nápad, ktorým sa predviedla v utorok večer koaličná rada, je zrejme myslený tiež úprimne, ale nepatrí do tejto kategórie "mierneho (prudšieho) pokroku v medziach zákona". Skôr do blízkej čeľade zástupných, propagačných aktivít, ktoré už vznikajú ako kompromis a v koncovke vypália ako, hm, napr. zrušovanie imunity či znižovanie poslaneckých platov...
Celkom konkrétne. Veľmi by dokázalo prekvapiť, keby návrh škrtnutia príspevku na mandáty (popri tom berú politické strany ešte príspevok na hlasy a na činnosť) prešiel parlamentom tak, ako bol ohlásený. Predstava, že po tom, čo pred piatimi rokmi strany podojili štát jednorazovým navýšením svojho financovania o 100 percent, sa dnes zrieknu akejsi významnej časti svojho benefitu, nie je kompatibilná so svetom. Radičová sa azda aj môže domnievať, že to prejde, ani ona však už nemôže myslieť vážne, že na výdavky na kampane síce nedajú strop (platí už teraz), ale zavedú "prísne kontroly". Hahaha. Aké? Principiálna vec je, že ak dostávajú verejné dotácie, na čom by nič nemenilo ani zrušenie mandátneho príspevku, tak (aspoň) kampane by mali viesť pod jedným transparentným účtom.
Oceniť celý volebný kódex ako bábkové divadlo sa nechce práve kvôli tým politikom, ktorí ho tvoria v dobrej viere. Vodiť za nos sa však tiež nenechajme. Kódexy sa míňajú s realitou a citom pre mieru. Paralelný a zrejme hlavný zdroj, z ktorého sa napĺňajú stranícke pokladnice, je verejné obstarávanie. Na štátnych a komunálnych zákazkách sa točí (stojí) politický systém. Mechanizmus predraženej či úplne nepotrebnej zákazky, kde firma berie svoj zisk, a "nadhodnotu" strany či jednotlivci, je už taký "prefláknutý", že o ňom musia vedieť aj všetci svätci v politike. Tristotisíc (eur) za napísanie zmluvy? Veď sme predsa nejakí právnici. Stotisíc za tri strany opísané z internetu? Sme odborníci, takú máme cenu. Tak to beží. A ešte územné plány, a predaje majetku... Radostnú zvesť, že Augiášov chliev sa vyčistí, môžete šíriť ďalej, ale s kódexmi na partajné peniaze a financovanie kampaní to neskúšajte. Aj keď sa hnevať nebudeme, ak že dva body z toho všetkého parlamentom preženiete...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
