Pri takejto vymoženosti by rezkejšie vykračovali po Slanských vrchoch členovia košického turistického spolku v 20. rokoch 20. storočia, ktorých neraz na túre prekvapil lejak.
Veď podľa vtedajších predpovedí sa nevedeli presnejšie orientovať, ako by aj, keď si nedokázali vysvetliť, čo znamená predpoveď: počasie bude horšie a ošklivé, búrlivé a veterné povetrie sa krátko zmení, nastanú nové poruchy...
Predpovede na január 1921
V roku 1921 boli už spokojnejší turisti aj verejnosť, pretože v predpovediach počasia dokonca na celý mesiac nastal výrazný posun k lepšiemu. Usúdili sme to z predpovedí v Slovenskom východe. Na január znela takto: "Dynamoelektrická poveternostná methoda Zengerova vykazuje sedem poveternostných porúch a síce 1., 5., 11., 17., 22., 29. a 30. januára, najsilnejšie 5. a 30. Po 3. januári sa veterné a búrlivé povetrie šiesteho krátko zmení, jedenásteho nastanú mrazy, potrvajú do 23. Obloha so stúpajúcim tlakom bude sa jasniť a len zrána budú hmly. Od 17. 1. počasie bude horšie, obloha sa zachmúri a teplota stúpne, nastane ošklivé počasie, hojné zrážky a potom ochladenie. S ochladením začne sa jasniť obloha až do 28., keď nastanú nové poruchy a zrážky, ktoré potrvajú do konca mesiaca."
Táto, ani ďalšie predpovede v regionálnom denníku neuvádzali teplotu v stupňoch Celzia, no i napriek tomuto deficitu zodpovedali skutočnosti, lebo sa v ňom spomínajú blastisté cesty v Košiciach, najmä počas týždenných košických trhoch, ako aj v iných lokalitách východného Slovenska.
Zákon kvôli chrústom
V nasledujúcom roku 1922 sa ukázalo, že predpoveď na tento rok bola správna, hoci hrozivá. Týkala sa hmyzu, konkrétne chrústov, pre ktoré malo nastať priaznivé obdobie. Vedenie mesta nič neriskovalo, keď po dohode s Ministerstvom zemedelstva ČSR zriadilo, aj keď to znie čudne - prijímaciu komisiu pre chrústy. Zrejme chrústové nebezpečenstvo nebolo ani v 19. storočí ešte počas Rakúsko-Uhorska neznáme, inak by v roku 1894 nenadobudol platnosť zákon o poľnohospodárstve a poľnej polícii, podľa ktorého sa organizoval v mestách i dedinách zber chrústov od apríla do júla. Našli sme o ňom pred niekoľkými rokmi aj záznam v zápisnici zo zasadnutia obecnej rady v obci Jarovnice.
Nie je to vtip, ale skutočnosť, ktorú potvrdzuje text vývesiek na verejných miestach a ktorú na dedinách oznamoval miestny bubeník: "Chrústy sa odovzdávajú u richtára a za jeden liter sa platí 50 halierov. Richtár prijíma chrústy v prítomnosti notára a správcu školy alebo zástupcu, ktorí dohromady tvoria prijímaciu komisiu pre chrústy. "Po ukončení zberu chrústov najneskoršie do 15. júla 1922 nahradí Ministerstvo zemedelstva - expozitúra v Bratislave - občanom výdavky za zbieranie chrústov" - tak prikazoval zákon. V Košiciach ho dodržiavali s menšími úpravami, pokiaľ ide o väčší počet komisií a neodoberanie chrústov v tej dobe mešťanostom Novákom.
Zákaz cestovania s hydinou
Neboli to iba chrústy, ktoré ohrozovali úrodu ovocia, ale aj kultúru cestovania ohrozujúce husi, sliepky, zajace, malé svinky, cestujúce v osobných vlakoch v sprievode svojich majiteľov, ktorí ich vozili takto luxusne na mestské trhy, aby ich tam speňažili. Riaditeľstvo Čsl. štátnych železníc vydalo nariadenie o zákaze cestovania s týmito zvieratami aj s výškou pokuty za porušenie. Plagáty na to upozorňovali, no gazdiné sa vyhovárali, že dobre nevidia alebo aj nevedia čítať, preto nech pokutu od nich nepýtajú.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
