Na rozdiel od nášho Nového roka, Nový rok starých Keltov mal naopak vzťah k letnému slnovratu a začínal sa prvého novembra po najčarovnejšej noci roka, v ktorej sa oslavoval sviatok Samhain. V tejto noci sa svet živých prelínal so svetom mŕtvych.

Sviatok Samhain

Čím bolo bližšie k novembru, ubúdalo svetlo a to znamenalo predlžovanie vlády noci. U starých Keltov to bolo obdobie vhodné pre rituály, veštby, obetovania bohom. V noci z 31. októbra na 1. novembra na sviatok Samhain zapaľovali starí Kelti posvätné ohne, aby sa pri nich mohli zohriať duše mŕtvych predkov. Z lesných hlbín a skál sa vynorili vojská padlých bojovníkov. Pripomína nám to slovenské i české povesti o spiacich rytieroch, ktorí sa zobudia a prídu ľuďom na pomoc, keď ju budú najviac potrebovať. Ich pôvod môže byť v tej dobe, prechádzali storočiami ústnym podaním a naši prapredkovia ich aktérov aj dej situovali do prostredia, v ktorom žili. Napokon - kmene Keltov boli roztrúsené po celom našom území.

Bohyňa aj Perinbaba zasnežovali zem

Patrónkou najčarovnejšej noci vítania Nového roka Samhain bola keltská bohyňa Cailleach. Ona stvorila niektoré pohoria a hory, bola strážkyňou čarodejného kotla, v ktorom sa varili nápoje, dodávajúce hrdinom nadprirodzené schopnosti, vedela ovplyvniť počasie a meniť ho, zosielala na zem sneh i dážď. Táto bohyňa nám tiež pripomína rozprávkovú bytosť, našu Perinbabu.

Nielen sviatok Samhain a po ňom nasledujúci Nový rok, ale aj ďalšie dni tohto prvého mesiaca, teda celého novembra boli spojené s mýtmi a povesťami. Napríklad 8. novembra sa otvárali na celý deň brány do podsvetnej ríše, do ktorej sa mohlo po celý rok vojsť iba po vyslovení čarovného hesla. Ôsmy november bol výnimkou, keď každý, kto mal čisté svedomie, mohol do nej vstúpiť aj bez toho, aby toto heslo poznal.

Kelti na našom území

Na začiatku mladšej doby železnej (nazývanej všeobecne laténskej), ktorá vypĺňala u nás posledných päť storočí pred n. l., bola časť nášho územia osídlená pôvodným domácim obyvateľstvom a kočovnými Skýtmi, ktorí k nám prišli v 5. alebo 6. storočí pred n. l. Po nich v treťom storočí pred n. l. vpadli na juhoslovenské územie Kelti (Galovia), osídlili najmä úrodnú juhozápadnú nížinu od dolných tokov Ipľa a po vytlačení Skýtov z Potisia východoslovenskú nížinu.

Odkryté keltské sídliská, medzi nimi aj v Zemplíne, ukazujú na vyvinutý, čiastočne do zeme zapustený typ chaty pre monogamnú rodinu, so sedlovou strechou. Archeologické nálezy svedčia o vyvinutom hutníctve, všeobecnom používaní železa aj pri výrobe šperkov a doplnkov odevov, o vyspelej poľnohospodárskej technike, rozvinutej a špecifikovanej remeselnej výrobe. Zo železa nevyrábali iba meče, kopije, štíty, ale aj na tú dobu dokonalé železné nástroje - kladivá, pílky, dláta, kliešte, tiež náradie - radlice, kosáky, kosy, rýle a rôzne predmety, ktoré sa tvarovou náplňou i funkčným uspôsobením používajú dodnes. Používali rotačný hrnčiarsky kruh a zemplínske nálezy hrnčiarskych pecí dokumentujú používanie bielej a červenej farby pred vypaľovaním keramiky. Razili mince. V čase svojej najväčšej slávy žili Kelti v značnej časti Európy, ale nikdy nevytvorili jednotnú ríšu. Spájala ich kultúra, náboženstvo a príbuznosť jazykov jednotlivých kmeňov.

Skromné písomné pamiatky

Je divné, že pri takej vyspelosti, akú dosiahli Kelti, zanechali veľmi málo písomných pamiatok. Nejestvujú žiadne zapísané texty náboženského ani svetského charakteru, svedčiace o zvykoch, spôsobe života i napriek tomu, že písmo poznali. Používali ho podľa historikov na praktické účely, väčšinou na obchodné zápisy, záznamy o hospodárskych výsledkoch, výnosoch polí atď. Azda výnimkou bol keltský kmeň Bójov, žijúci na našom území, ktorý poznal a používal latinku dávno pred naším letopočtom a zanechal aj zápisy takých slov a názvov, ktoré používame dodnes.

Kelti mali svojské odovzdávanie skúseností a šírenie znalostí, akým bolo výhradne ústne podanie druidov ako majstrov svojim žiakom. Preto o zvykoch a filozofii Keltov panujú aj dohady, niektoré isté, iné s prímesou fantázie a mýtov. Jedno je však isté: uctievali stromy a každé obdobie, každý deň v keltskom kalendári je spätý s nejakým stromom. Verili, že ten, kto bez príčiny strom poškodí, alebo kto ho zničí, bude potrestaný. Aj v keltských mýtoch sa ľudia často menia na stromy a naopak. Motívy tejto premeny opäť nachádzame v rozprávkach ako napr. Radúz a Mahuliena.

Keltský kalendár nemá v znameniach zvieratá ako čínsky lunárny kalendár alebo náš zverokruh, ale má stromy, teda stromokruh. Podľa keltského stromokruhu ľudia pripomínajú stromy, v znamení ktorých sa narodili. V rôznych klimatických pásmach Kelti uctievali rôzne stromy podľa kraja, kde žili, ale vždy sa v keltskom kalendári vyskytuje ten istý druh.

Kalendár riadili podľa Slnka

Pre všetky keltské kmene platili rovnaké hlavné sviatky, akými boli sviatky rovnodennosti aj slnovratu a stali sa základom kalendára, ktorý bol dosť presný. Priebeh roka znázorňovali Kelti tvarom kruhu. Pretínali ho štyri ramená kríža, ktoré predstavovali dva sviatky rovnodennosti a dva sviatky slnovratov. Je to známy keltský kríž a predstavuje keltský posvätný symbol. Niekedy kruh pretínajú viaceré ramená a vtedy sú na ňom znázornené štyri sviatky tzv. ohňové, medzi nimi je spomínaný Samhain 1. novembra ako Nový rok. Oslavy týchto ohňových sviatkov, pripadajúcich na 1. februára, 1. mája a 1. augusta, Kelti pravdepodobne prevzali od starších megalitických kultúr.

Podľa druidov kruh znázorňoval priebeh času aj vnútornú podstatu sveta. Podľa jeho symboliky mali jednotlivé svetové strany rôzne vlastnosti. Kalendár riadili Kelti podľa Slnka, no súčasne používali aj lunárny, pričom skĺbenie oboch nebolo jednoduché. Podľa odborníkov bol tento kalendár zo všetkých v staroveku jestvujúcich kalendárov najdokonalejší. Mesiace zodpovedali lunárnym cyklom a každý mal dve časti: vzostupnú a zostupnú, v súlade s mesačnými fázami. Vzostupná časť bola od novu po spln a zostupná od splnu po nov.

Pôvod povery o trinástke

Tento článok je uverejnený v Korzári vo štvrtok 13. januára, keď sa nejeden poverčivý nevie dočkať večera, aby si mohol vydýchnuť, že tento deň sa na neho nenalepila smola a že ho prežil bez katastrofy. Pravdepodobne je pôvod tejto povery v keltskom kalendári a je dosť možné, že nešťastná trinástka sa zakladá na realite. V období okolo splnu sa zvyčajne vyskytuje viac násilných činov ako v inej fáze Mesiaca, vtedy je aj viacej dopravných, najmä automobilových nehôd. Najviac sa to prejavuje dva dni pred splnom, čo v keltskom kalendári, ktorý počítal dni od novu, bol vždy trinásty deň.

Nový rok starých Keltov sa začína v znamení topoľa a topoľ sa objavuje v kalendári po štyroch významných už spomenutých ohňových sviatkoch, takže patrí ľuďom, ktorí sa narodili v štyroch obdobiach roka. Kelti si z topoľa, ktorého drevo je tvárne, veľmi ľahké, svetlé a mäkké, vyrábali dreváky, ochranné štíty a najrozmanitejšie predmety domácej potreby.

Stromokruh je opisom vlastností stromu, ktoré Kelti priradili ľuďom, nie je pre nich dogmou a hoci je v súčasnosti veľmi populárny a o keltskom kalendári sa popísalo veľa kníh, nie je takým ošiaľom, ako sú horoskopy zverokruhu. Topoľ rýchlo rastie, preto aj ten, kto sa narodil v jeho znamení, sa ľahko a rýchlo učí a chápe, je priamočiary a rovný ako topoľ, nevytvára si rezervy (ani finančné) ako topoľ, ktorý vypotí všetku prijatú vodu, neprahne po majetku a nehromadí ho. Pre tieto, mnohým ľuďom nepochopiteľné vlastnosti "topoľových ľudí" považujú za čudných a nezodpovedných, lebo nimi vyčnievajú medzi inými ako topoľ. K ľuďom topoľa patrili napr. slávny lekár a prírodovedec Paracelsius, kráľ Ján Luxemburský, slávny indický básnik Rabindranáth Thákur, poľský spisovateľ Henryk Sienkiewicz, Sigmund Freud i Božena Němcová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.