Rozčuľovať sa nad jedným či druhým by bolo nemiestne. Čo sme si zvolili, to máme, sme rukojemníkmi demokracie. Vykúpiť sa z nej by bolo pridrahé, takže za to, že sa udržiava v prevádzke, pýta stále vyššie výpalné. To, že akýkoľvek starosta, trebárs Starého mesta, si trúfne na mzdu vyššiu ako premiér, je zmes arogancie a výsmechu, ktoré však vychádzajú z poznania, že karavána systému sa bude valiť zotrvačnosťou ďalej, aj keď sa psi štekaním zadávia. Úver mesta, s ktorým prichádza vždy ústretová Dexia, je sarkastická pointa. Ako z Comedy Central. Je predsa jasné, že ak chceme uživiť pána Gregu a jemu podobných a blízkych, tak si v kríze musíme asi požičať. Vedieť, za akú cenu, teda úrok, ale, samozrejme, nesmieme, veď existuje aj nejaké obchodné tajomstvo. Ešte by stihla pribehnúť nejaká iná banka (ktorá navyše ani nedostala "bailout" od štátu) a zakričať, že teda ona by prázdnu košickú kasu zapchala lacnejšie...
No. To ale tvrdiť nemôžeme a ani to nie je najpodstatnejšie. Odmeňovanie vo veľkom pred odchodmi bývalej garnitúry (teraz sa nemyslí len KE, ale celé Slovensko) a v januári tie platové výmery nenechávajú ani milimeter pre pochybnosť, že strata súdnosti a citu pre mieru je vlastnosť volených zástupcov ľudu. Nie úplne všetkých, aby sme nekrivdili, ale takého kritického množstva, že je nabúraná základná legitimita a zmysel samosprávneho usporiadania. O tom, že verejný sektor a v jeho rámci extra špeciál komunál, už nedokáže vytvoriť vnútri seba žiadne brzdy, aby prioritne nefungoval ako dojná krava politických stavov a partajných centrál (filiálok), nie je pochybnosť už dlhšiu dobu. Zaujímavá je len otázka udržateľnosti. Teda, že ak demokratická procedúra si s tým nedokáže poradiť sama (Žiga: "Keď s tým nebudú ľudia stotožnení, v najbližších voľbách ich nezvolia."), či táto kríza nie je ako stvorená, aby to zariadila.
Jedna dobrá vec, na ktorú Orbán využil svoju ústavnú väčšinu v Maďarsku, bola redukcia samospráv (i parlamentu na polovicu). Niežeby bol nejaký reformátor, ale dokopali ho k tomu MMF, EÚ a deficit rozpočtu. Od slovenskej vlády, samozrejme, nič takého žiadať nemôžeme, ale predstaviteľom ZMOS-u, ktorým sa mália podielové dane a lobujú Mikloša s veľkým klobúkom, by mohol tento minister ukázať najprv Gregov platový výmer (a stovky podobných, napr. desať ďalších košických starostov), a potom dvere. Zaiste štát a jeho daňových poplatníkov nespasí tých 4000 eur znížených trebárs o polovicu, ide ale o princíp a gesto: Dokedy sa toto deje, nemáte nárok.
To je, zrejme neuskutočniteľný, sen. Realita je 22 mestských častí v Košiciach, čo je najväčšie absurdum, ktoré sme si vytvorili na brieždení demokracie. Dnes je už takmer jasné, že jediný, kto to dokáže zrušiť, je úder krízy plnou silou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
