Jiří Korn: Ženy sú veľká inšpirácia

Na nebi českej populárnej scény žiari už viac ako tri desaťročia. Hoci tvrdí, že je skôr introvert a predvádzať sa nevychádza z jeho povahy, neoddeliteľnou súčasťou jeho imidžu je výstrednosť. Ako jeden z prvých mužov v Československu nosil náušnicu i sukňu, ani v tomto veku mu nerobí problém ukázať nahé telo. Treba však povedať, že si to môže dovoliť! Jeho veľkým hobby je totiž šport. Aj keď patrí k mužom, po ktorom túži nejedna žena, tvrdí, že naplno sa oddať láske už nedokáže. Dve skrachované manželstvá sa totiž na ňom značne podpísali a ďalších sklamaní sa už chce ušetriť. Jiří Korn (61).

K batožine, ktorú ste si so sebou vzali na východ Slovenska, ste si pribalili aj golfové palice...

- Áno, aspoň jeden deň sme si chceli ísť zahrať golf. Aj v Prahe si dopoludnia občas rád privstanem, idem si zahrať a večer mám potom predstavenia.

Ste ranné vtáča?

- Držím sa hesla, že čím skôr človek stane, tým viac toho urobí. Úmyselne si na ráno plánujem povinnosti, aby som bol nútený vstať, čím si predĺžim deň. Druhá vec je, že keď som nevyspatý, všade, kde si sadnem, zaspávam. A občas si už telo doslova vypýta viac oddychu a vtedy sa váľam v posteli.

Ste nevrlý, keď ste unavený?

- To ani nie. Ale bývam, samozrejme, nahnevaný. Na to mám, bohužiaľ, dosť veľa podnetov.

Čo vás vie dostať do "vývrtky"?

- Špina, bezohľadnosť, intolerancia. Všetko sú to veci, ktoré dnes človek zažíva úplne bežne. Snažím sa tomu vyhnúť, ale ide to veľmi ťažko.

Raz ste povedali, že spôsob, akým hrá človek golf, veľa napovedá o jeho povahe. Čo by o vás prezradil spôsob hry?

- V golfe sa naozaj prejavuje povaha. Ak idete hrať s ľuďmi, ktorých veľmi nepoznáte, za chvíľu, ktorú tam spolu strávite, sa o nich mnohé dozviete. Ja napríklad nehrám dobre, ale všetky rany si poctivo počítam...

Prívlastky, ktoré sú najčastejšie pri vašom mene, sú extravagantný a neskrotný. Už od detstva ste rád strhávali na seba pozornosť?

- Vôbec nie! Som skôr introvert, predvádzať sa nevychádza z mojej povahy. Ale keď človek začne robiť muziku a pohybovať sa v šoubiznise, nutne si musí vytvoriť zodpovedajúci imidž. Mňa navyše móda vždy zaujímala, chcel som sa zaujímavo obliekať, a vzhľadom na to, že u nás za komunizmu tieto veci neboli, bol som hneď pre každého extravagantný. No ja v podstate extravagantný vôbec nie som.

Ale keď ste v roku 1968 nosili dlhé vlasy, mali na to súdruhovia iný názor...

- To je fakt. Ak mal v tom čase človek dlhé vlasy, bol to automaticky odstrašujúci prípad spoločnosti. Bol to nonsens! Ale mladým sa to páčilo.

Kedy ste sa začali intenzívne zaujímať o módu?

- Už v ére bigbítu som sa zaujímal o to, čo sa nosí, čo sa mi páči. Moja prvá manželka bola navyše veľká módna nadšenkyňa, takže vďaka nej som sa začal o módu zaujímať ešte intenzívnejšie.

Chodievate na módne prehliadky aj do zahraničia?

- Na to nemám veľa príležitostí. Ale v Prahe som si nenechal ujsť prehliadku Jeana-Paula Gaultiera a bol som unesený! V zahraničí si totiž aj tí najuletenejší návrhári ctia profesiu a nech sú ich modely akokoľvek extravagantné, vidíte na nich remeselnú dôslednosť a znalosť veci.

Po vlastnej módnej značke netúžite?

- Už som o tom uvažoval, ale vyžadovalo by si to strašne veľa práce, pretože nechcem robiť polovičaté veci. A už som mal svoj fernet, mám parfum, ktorý som odsúhlasil aj dizajnovo, a na ktorom tiež pracoval tím ľudí, s ktorým pracujem - Marie Marková a akademický maliar Jan Bouška. Ten nám maľuje rôzne obrazy na látky, z ktorých sa šijú kostýmy našej kapely 4 TET. Je to všetko ručná práca, veľmi originálna a kdekoľvek s kapelou prídeme, každý nám ich ocení. Na prvý pohľad sú to totiž klasické čierne kostýmy. No druhý pohľad odhalí ich originalitu a pôvab.

Spomínali ste fernet, parfum. Je ešte niečo, čomu by ste chceli dať svoje meno?

- Viete, že ani neviem. Móda by ma zaujímala asi najviac, navyše mám okolo seba tím ľudí, ktorí jej rozumejú, takže by to bolo ideálne. Ale ak by sme chceli robiť pret-á-porter, už by sa o to bolo treba starať, venovať tomu množstvo času. Takže zatiaľ o tom reálne neuvažujem.

Znie to tak, že ste perfekcionista. Ak sa do niečoho pustíte...

- Chcem to robiť čo najpoctivejšie. Ale nemyslím si, že som až taký perfekcionista, ako sa o mne zvykne hovoriť.

Nechajme na chvíľu prácu - kto sú najinšpiratívnejšie ženy vášho života?

- Ženy sú vždy veľkou inšpiráciou! Je to jedno, či je to vlastná žena, alebo žena odvedľa. Momentálne je pre mňa veľmi inšpiratívna spolupráca s Mařenkou Markovou, ktorá má v oblasti módy bohaté skúsenosti, vynikajúci prehľad, aj úžasný cit na to, čo komu obliecť. A to je veľmi dôležité. Veľmi jej dôverujem, takže ak niečo vymyslí a povie, že si to mám obliecť, urobím to.

Otcovia zvyknú hrdo hovoriť, že ich veľkou inšpiráciou sú dcéry.

- Moja dcéra má teraz 18 rokov, čo je akurát vek, kedy človek trošku tápe a plápolá vo vetre, necháva sa ovplyvňovať druhými, čo je správne - len treba mať cit na to, od koho si nechať poradiť. To je v živote azda to najdôležitejšie. Lebo nikto sa nerozhoduje výhradné sám. Každý sa rád poradí so svojim okolím. Ak sú jeho poradcami kvalitní ľudia, tak je to super.

Vy ste v živote mali šťastie na poradcov a ľudí, ktorí vás obklopovali?

- Bezpochyby áno!

Nesnažíte sa ako väčšina rodičov, ktorá sa považuje za múdrejších a skúsenejších, svojej dcére radiť?

- Ja sa za múdreho nepovažujem. Mám už, samozrejme, čo-to za sebou, niečo som zažil a prežil. Ale nemám tendenciu vnucovať deťom svoje rady. Ak niečo budú chcieť vedieť, opýtajú sa.

Aký máte so svojimi deťmi vzťah?

- Mám ich veľmi rád a myslím, že aj oni mňa, aj keď sa mi ako väčšina detí ozývajú prevažne vtedy, keď niečo potrebujú... Ale myslím, že ani ja som v ich veku iný nebol.

Vaša dcéra sa vybrala vo vašich šľapajach - venuje sa tancu. Neodhovárali ste ju od toho?

- Nechávam to na nej, nech robí, čo ju baví a čo jej bude robiť radosť. Rozhodla sa pre balet, čo je veľmi náročná disciplína. Navyše, jedna vec je, čo človek vyštuduje a druhá, aké príležitosti od života dostane. Ja len dúfam, že jej bude šťastie na životnej a pracovnej ceste priať, hoci občas to bude určite troška bolestivé. Ale balet už raz taký skrátka je...

Žijete momentálne sám?

- Momentálne žijem sám, ale sám nie som.

Ste teda vzťahom otvorený?

- Vzťahom otvorený som, ale už od toho veľa neočakávam. Hovorí sa síce, že láska kvitne v každom veku, a určite je to pravda, ale po skúsenostiach, ktoré mám za sebou, som opatrnejší. Radšej sa už do toho neponorím ako kedysi. Aj keď, do vzťahu by sa človek ponoriť mal...

Nie je to škoda vedome si odopierať radosť z novej lásky?

- Súhlasím, že lásku si človek užije, iba ak sa jej celý oddá. No sklamanie je potom veľmi bolestivé a toho sa chcem už ušetriť. Chcem už robiť iba veci, ktoré ma budú tešiť, a ktoré ma budú baviť. Kým budem dýchať, chcem si užívať všetko, čo mám rád a nie, aby mi do toho niekto "kafral".

Čo vás robí v živote šťastným?

- Šport a práca. Ak by človek nemal čo robiť, veľmi rýchlo by schradol a opustil sa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.