Peňazí niet na nič okrem odmien pre papalášov. V lete záplavy - čistá hrôza. Parlamentné voľby - tie dopadli nad očakávania dobre. A tak aspoň v novembrových komunálkach sme posrali, čo sme mohli. Svetom zmietajú prírodné katastrofy, vojnové konflikty, hospodárska kríza, Amíci sa liečia z Obamu...
Dosť. Budem si kaziť koniec roka politikou? Akoby som nemala dosť problémov sama so sebou. A s mojím drahým. Je čas vstúpiť do seba a už sa nevracať. A zmeniť svoj život už od prvých dní nového roka. Je čas záväzkov.
Prestanem fajčiť. Však to nie je normálne. Stojí ma to toľko prachov, a pritom si len ničím vlastné zdravie. Hm. Ale chcem pobehovať po svete nervózna, chcem sa skutočne takto traumatizovať? Však nikomu tým neubližujem, ničím si svoje zdravie a míňam svoje prachy. Tento záväzok ešte musím prehodnotiť...
Začnem šetriť. Koniec životu od výplaty po výplatu. Hm. Ale načo si budem šetriť? Bývať mám kde a na dom si z platu neušetrím. A čo si prachy vari vezmem do hrobu? Deti nemám, tak čo. Nuž, aj to prehodnotím...
Budem dbať o svoj imidž. Koniec vyblednutým rifliam, vyťahaným tričkám, trápnemu mejkapu! Hm. Ale to mám sedieť trinásť hodín v robote v lodičkách, sukienke, silonkách, s výstrihom po brucho? Však to sa človek ani nemôže rozvaliť na stoličke. A treba mi červené pysky á la Pamela? Však mi nehrozí kasting do Baywatchu. Ešte to zvážim...
Budem milá k ľuďom. Koniec nervov v práci, vrčania po kolegoch, budem sa len usmievať, sršať vtipom a rozdávať lichôtky. Hm. Ale chcem, aby ma začali pokladať za pokrytca? Však každý vie, že som uzlík nervov, petarda, ktorá len čaká na svoje odpálenie. Nie, nemôžem sa predsa pretvarovať, to by bolo nefér ku mne aj k môjmu okoliu. Takže nič...
Začnem sa starať o svoje zdravie. Vypísaná som nebola už zo desať rokov, virózy väčšinou prechodím... Dosť, veď ide predsa o moje zdravie. Dám si konečne urobiť všetky preventívky a vyšetrenia, ktoré sa len dajú. Hm. Tento rok som na jednej takej preventívke bola. Nič mi nebolo, ale zicher je zicher, mám už svoje roky a tak som šla. Do ambulancie som vošla úplne zdravá. Vyšla som z nej so štyrmi diagnózami a buletínom receptov na lieky. Ponaučenie - človek je zdravý do chvíle, kým nenavštívi lekára. Fakt mi toto treba?
Začnem športovať. Dosť už vysedávania pred telkou a naberania kíl. Chvíle voľna budem tráviť športovaním v posilňovni alebo v prírode. Hm. Lenže chrbticu mám v prdeli. Potrebujem si ju ešte viac dokatovať? Však nevládzem ani na električku dobehnúť, tak ma kole v krížoch. Čo chcem skončiť ma vozíčku? Nie, cez šport cesta nevedie...
Obmedzím kávu. Tri lavóry turka denne, to ma raz zabije. Musím to zredukovať. Hm. Mám tlak 80 na 60, minule ma aj z transfúzky vyhnali, keď som chcela darovať krv. Vraj môžem byť rada, že mi to ešte koluje v žilách. No uznajte, môžem vari vyčiarknuť kávu zo svojho života?
P. S.: A ešte jeden záväzok na záver. Prestanem používať výhovorky, prečo sa čo nedá. Kontrolujem sumár svojich záväzkov, či som sa k nim čírou náhodou niekde neuchýlila. Uff, nie. Uľavilo sa mi. Nepoužila som žiadne výhovorky. Len samé faktami podložené racionálne argumenty...
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
