Panda - najroztomilejší medvedík

Panda veľká, zvierací miláčik, rozkošný "medvedík", jeden z najohrozenejších cicavcov planéty, obýva hornaté oblasti Sečuánu a Tibetu. Je národným symbolom Číny a v doslovnom preklade znamená "mačkonoha čiernobiela". Jej čínsky názov je "medveď-mačka".

Domorodci ju nazývajú bambusový medveď. Zaradená je do čeľade medveďovité.

Je to samotár, ktorý sa dve tretiny dňa venuje hľadaniu a požieraniu potravy. Zvyšný čas prespí. Väčšinou si ľahne na zem tam, kde práve je. Zdržiava sa v bambusových lesoch, ktoré sú nepreniknuteľné, ale v hustom poraste sa nachádzajú tunely, ktorými sa dokáže ľahko a rýchlo pohybovať.

Jedálny lístok pandy pozostáva takmer výhradne zo stoniek, listov a mladých výhonkov rôznych druhov bambusov, ktoré majú veľmi nízku výživnú hodnotu. Preto potrebuje veľkú dávku. Za deň skonzumuje aj 20 až 30 kilogramov. V jej potrave tvoria rastlinné zložky až 99 percent. Je zo všetkých šeliem najviac bylinožravá.

Aj keď je to zväčša bylinožravec, tráviaci trakt má stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce. Jedinečná bakteriálna mikroflóra v črevách jej umožňuje bez problémov stráviť aj ťažkú potravu. Stravu si dopĺňa aj inými rastlinami a vtáčími vajciami, ktoré sú zdrojom bielkovín.

Pri prežúvaní sa jej trasú uši. Pretože pri hľadaní potravy nepotrebuje veľmi svoj zrak, má ho len slabo vyvinutý. Laba pandy je neobvyklá s palcom a piatimi prstami. Palec je v skutočnosti modifikovaná kosť zápästia.

Na pokraji vymretia

Nebezpečenstvo vymierania pánd sa zvyšuje s postupným narušovaním ich prirodzených lokalít, narastajúcim počtom obyvateľov Číny, odumieraním bambusových lesov a veľmi nízkou pôrodnosťou v prírode i v zajatí. V súčasnosti žije v prírode ešte 1 600 jedincov a niekoľko desiatok v zoologických záhradách po celom svete.

Veselo pôsobiace zviera je asi 1,5 metra dlhé so zakrpateným chvostom. Zavalité telo má pokryté hustou srsťou. Dospelé jedince aj pri skromnej potrave dosahujú úctyhodnú hmotnosť až 160 kilogramov.

Pandy žijú osamelo a nepária sa často. Vyznačujú sa slabou pôrodnosťou. Po päťmesačnej gravidite prichádza na svet v hniezde z bambusu iba jediné mláďa, len veľmi zriedka dvojčatá, z ktorých zväčša prežije len jedno. Mláďa je veľmi maličké. Meria približne 15 centimetrov a váži sotva 100 gramov. Je takmer slepé, holé a úplne bezmocné. Oči sa mu otvárajú až po 6 až 9 týždňoch. Mlieko cicia do 8 až 9 mesiacov. S matkou zostáva 18 mesiacov, čo je jeden z dôvodov, prečo sa rozmnožujú len raz za dva roky.

Problematické párenie

Tímu amerických a čínskych vedcov sa podarilo zistiť, že samice oznamujú samcom svoju pripravenosť na párenie pomocou zvukových signálov. Pozorovaním zistili, že samičky v období párenia vydávali zvuky, ktorými informovali, v akej fáze reprodukčného cyklu sa nachádzajú. V čase ovulácie vydávali dlhšie a prenikavejšie signály. Odborníci zvuky nahrávali a púšťali samcom. Tí dokázali rozlíšiť, ktorá samica je najpripravenejšia na párenie.

Jeden z najvýznamnejších britských prírodovedcov David Attenborough tvrdí, že príčinou vymierania pánd nie je len zložitý ovulačný cyklus samíc a ich veľká prieberčivosť, ale aj to, že samec často zlyháva. Disponuje miniatúrnym penisom. Údajne sú pandy také lenivé, že im párenie robí problémy a dokážu pri ňom aj zaspať.