Poľovníci: Medvede sú premnožené. Ochranári tvrdia opak

Poľovníci tvrdia, že medvede sú premnožené. Výsledky sčítania ochranárov však hovoria, že o ich premnožení sa všade hovoriť nedá.

Predtým žili oddelene, teraz sa medvede na severe a východe Slovenska spojili. Prevracajú úle a občas vystrašia dedinčanov. Poľovníci tvrdia, že sú premnožené. Výsledky sčítania ochranárov však hovoria, že o ich premnožení sa hovoriť nedá.

PREŠOV. Kým poľovníci volajú po povolení odstrelu medveďov, argumentujú premnožením a ich nebezpečnosťou, pravda o ich počte bude zrejme iná. Aspoň v okresoch na severovýchode Slovenska.

Tam podľa sčítania, zameraného na veľké šelmy, žije dokopy len okolo pätnásť medveďov. Viac sa ich sústreďuje v Tatrách a v Poloninách.

"Mladé jedince sú vytláčané a logicky osídľujú prázdne územia. Ibaže tam kedysi žili aj prirodzene," povedal zoológ Štátnej ochrany prírody SR M. Buday.

Medvede monitoruje dlhšie, Štátna ochrana prírody bola do projektu oficiálne zapojená až tohto roku.

"Sčítanie robíme na území v našej pôsobnosti, čo sú okresy Prešov, Sabinov, Bardejov, Stropkov, Vranov, Svidník, Košice-mesto a polovica Košíc-okolia. Do terénu vyrážame na základe informácií o pohybe medveďa či hlásenia, že medveď strhol dobytok, napadol ovce či rozbil včelstvo. Hľadáme stopy, aj biologické, ako sú napríklad chlpy. Zbierame tiež exkrementy, no nájsť ich je vecou náhody," dodal.

"Zo získaných informácií urobíme mapu výskytu, ktorá nie je stabilná. Najmä vtedy, keď si medveď hľadá partnera. Jeho teritórium sa pohybuje v rozmedzí 25 - 30 kilometrov štvorcových, pri väčšej hustote medveďov je menšie a medzi zvieratami dochádza ku konfliktom," spresnil Buday (na snímke).

Kedysi už boli takmer vyhubené

Kým výsledky projektu ochranárov hovoria o bežnom stave medvedej populácie, sčítania lesníkov a poľovníkov priniesli iné zistenia.

Podľa sčítania v roku 2009 evidovanom na ministerstve životného prostredia bolo v Prešovskom kraji 162 medveďov. Lesníci upozorňujú, že tento počet môže byť nepresný, lebo zvieratá sa pohybujú a v rôznych revíroch môžu byť započítané aj viackrát.

"V medzivojnovom období počet medveďov v Západných Karpatoch poklesol a odhadoval sa len na 30 jedincov. Začalo sa teda s jeho cieľavedomou ochranou a stavy sa dostali na dnešnú úroveň," uviedol Jozef Bučko z Národného lesníckeho centra.

Spoja sa s maďarskými?

"Kedysi sa za bernú mincu bralo, že existujú dve populácie - stredoslovenská, ktorá zasahuje do Tatier, pieninskej oblasti, Slovenského raja, a populácia izolovaná v Poloninách. S nárastom počtu medveďov sa predpokladalo, že sa tieto územia prepoja, čo sa aj stalo. Údajne jeden medveď bol aj v Slanských vrchoch a prešiel do Maďarska, čo nemáme potvrdené, ale predpokladáme, že v budúcnosti budú medvede prechádzať do Maďarska práve cez toto pohorie, Gemer a Slovenský kras," povedal Buday.

Šarapatil v Krásnej Lúke aj pri Prešove

V apríli pri Krásnej Lúke rozbil medveď dve včelstvá. Prišiel až na kraj lúky, kde ho videli deti. Až keď naňho kričali ľudia, ušiel. Stopy medveďa našli aj pri Prešove na Borkúte a na Cemjate.

"Čo sa týka Čergova, najčerstvejšie informácie máme o medveďovi medzi obcami Richvald, Kríže a Šiba. Narobil škody na včelstvách a rád chodí do kukuričnísk, kam chodia diviaky. Mladé diviaky aj loví. V Poloninách je v súčasnosti okolo dvadsať medveďov, tie však nie sú v našej pôsobnosti. V našej územnej pôsobnosti žije 12 - 15 medveďov, takže v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o ich premnožení. Triezvy odhad hovorí o 450 až 600 medveďoch na celom Slovensku," uzavrel Buday.

Pred medveďom radšej každý uteká

Na Čergove začiatkom 80. rokov na vychádzke s otcom stretol medveďa aj Peter Mžigod. Bolo to neďaleko hotela Šport na lesnom chodníku. Podľa neho sa do kontaktu s medveďom, kŕmiacim sa malinami, mohli dostať aj iní ľudia. Vďaka priaznivému vetru medveď ľudí nezacítil, a tak s otcom radšej volili útek.

"V roku 1997 som na hubách na Branisku videl medvedicu a počul mláďa. Práve za niečo od matky dostávalo výprask. Okamžite som prihrbený, takmer štvornožky, utekal po lesnej ceste preč," zaspomínal si aj zoológ Buday.

Erik Baláž a kráľ Tichej doliny

Ekológ Erik Baláž pozoroval medvede v Tichej a Kôprovej doline pätnásť rokov. Pozná ich spôsoby, návyky a povahu. Je spoluautorom filmového dokumentu venovaného medveďom Strážca divočiny a knihy Posledná pevnosť.

Kedy sa medvede ukladajú spať?

- Najdôležitejší impulz, ktorý medvede "uloží" na zimný spánok, je nedostatok potravy a teplota. Obyčajne to býva spojené s prvým väčším snežením. Vo vyšších horách to môže byť už koncom októbra alebo začiatkom novembra, nižšie až v decembri.

Kde všade si sa tohto roku stretol s medveďom?

- Tohto roku ich bolo menej ako predchádzajúce, keďže sme viac času trávili v kancelárii a na premietaniach, ale párkrát sa pošťastilo. Všetky pozorovania boli z Tichej a Kôprovej doliny. Podarilo sa mi vidieť aj najväčšieho samca, ktorý tu žije. Predtým som ho videl len raz, asi pred piatimi rokmi, takže to bol pre mňa veľký zážitok.

Máš z tohto roku nejakú osobitne zaujímavú príhodu?

- Najkrajšia situácia sa udiala v máji, keď som spolu s kamarátom Karolom videl veľkú, do hrdzava sfarbenú medvedicu v nádhernom limbovom pralese. Bolo to relatívne blízke stretnutie a navyše v úžasnom upršanom pralese s niekoľkostoročnými stromami.

Ako hodnotíš súčasný stav medveďov v Tichej doline?

- Podľa mňa sa ten stav príliš nemení. Čiastočne sa však mení správanie medveďov, ktoré trávia stále viac času na kalamitných plochách, kde majú najviac potravy aj ideálne úkryty. Také niečo tu predtým dosť chýbalo, obohatilo to prostredie, v ktorom medvede žijú.

Aká je tvoja prognóza pre vzťah ľudia - medvede na Slovensku?

- Ak tu budeme chcieť mať medvede, budeme si musieť uvedomiť, že potrebujú určitý životný priestor a budeme sa s nimi musieť naučiť žiť. V praxi to bude znamenať väčšie prísne chránené územia, kde nájdu medvede dostatok potravy a úkrytov. V blízkosti ľudských sídiel zase kontajnery, do ktorých sa medvede nedokážu dostať, a rad ďalších opatrení, ktorými sa dá predchádzať konfliktom.