Šťastný to človek, pre ktorého je práca potešením a je na svoje povolanie dokonca aj hrdý. Toto konštatovanie platí pre troch železničiarov zo Spišskej Novej Vsi. Štefan Bartko, Peter Leško a Vladimír Olšavský vo voľnom čase berú do rúk kameru a zachytávajú nezabudnuteľné chvíle. Časť ich tvorby je práve o železnici, ktorej sa upísali.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Najstarší P. Leško si odkrútil na železnici 42 rokov, Š. Bartko 33 a najmladší V. Olšavský chodieva denne na to isté pracovisko 20 rokov.

Býva pri koľajniciach

Stavovská česť, povolanie, ktoré sa dedilo. Takto začína rozprávať o svojej práci na železnici P. Leško. Vyrastal a dodnes býva v dome v tesnej blízkosti železničnej trate. Otec bol rušňovodič. "Už ako malého ma brával so sebou do práce. Keď som začínal, bol som najmladším rušňovodičom v osobnej doprave v republike," s úsmevom spomína tento veterán.

Dnes je už na dôchodku. V práci zažíval aj horúce chvíle, pretože jeho filmová tvorba bola aj kritická, a to o tunelovaní spoločnosti, v ktorej pracoval. "Radšej však spomínam na tie krajšie chvíle," optimisticky tvrdí P. Leško. Oveľa príjemnejšie sa mu rozpráva o odborných šotoch, ktoré urobil, a ktoré využívali pri výučbe nových rušňovodičov.

Má rád príbehy o svojich kolegoch

Každý človek je výnimočná kreatívna osobnosť a dokáže vytvárať zaujímavé hodnoty. Takouto myšlienkou sa riadi Š. Bartko. Tento železničiar natáča príbehy o svojich kolegoch, o ich koníčkoch a o tom, čo robia, keď si vyzlečú železničiarske uniformy: "Mám rád príbehy. A železničiari tak, ako ostatní, majú veľa zaujímavých záľub. Stojí za to zachytiť ich kamerou."

My, laici, vnímame vlaky ako dopravný prostriedok. Nastúpime, sadneme si a vezieme sa. Nie je však jazda ako jazda. A práve aj o zvláštnych a výnimočných jazdách vytvára filmy Š. Bartko.

Medailón o otcovi rušňovodičovi

Najmladší z filmárov - železničiarov je V. Olšavský. Pracuje pri opravách rušňov. Aj v jeho prípade je železnica rodinnou záležitosťou. "Otec pracoval ako rušňovodič, brat podobne ako ja tiež robí na železnici," vymenúva V. Olšavský.

Aj poslednú jazdu svojho otca pred nástupom do dôchodku zachytil kamerou. "Išlo o takú nostalgickú myšlienku. Je to medailón o mojom otcovi. Najdôležitejší je nápad. Potom treba iba správne zachytávať zaujímavé okamihy, ktoré sú pre laikov ničnehovoriace alebo ich jednoducho prehliadnu. Pre nás filmárov sú však hotovou lahôdkou," dodáva V. Olšavský.

Štefan Bartko. Kamerou zachytáva aj svoje povolanie.

Vladimír Olšavský. Pri vlakoch pracoval jeho otec, dnes je jeho kolegom aj brat. archív Š. Bartka


Peter Leško.Dnes je už dôchodca. Začínal ako najmladší rušňovodič v osobnej doprave. Foto: archív Š. Bartka

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.