Keď ho otec po viac ako dvoch mesiacoch identifikoval, mŕtve chlapča malo rozbitú lebku a z tielka chýbali končatiny. Pozostatky našiel 12. mája 1932 necelých päť kilometrov od domova v štáte New Jersey jeden kamionista.
Kolegovia, poštoví piloti, nazývali Charlesa A. Lindbergha lietajúcim bláznom. Lietanie bolo jeho profesiou i celoživotnou vášňou, ktorej vďačí za celosvetovú slávu. Postaral sa o ňu v roku 1927, keď ako prvý pilot na svete sólovo preletel z Ameriky cez Atlantik. Nazvali ho osamelým orlom a stala sa z neho prominentná hviezda.
Žiaril aj v najelitnejšej spoločnosti. Medzi americkou smotánkou našiel aj svoju partnerku. Anne Morrowá bola dcérou diplomata a sama sa zaujímala o lietanie. Tri roky po prelete manžela Charlesa ponad Atlantik porodila Anne prvé z ich šiestich detí. Po Charlesovi, ktorého nazývali aj malým orlíkom, prišiel na svet braček Jon. Žiaľ, obe deti zomreli krátko po sebe, Jon sa nedožil ani 1. narodenín. Za nešťastnými chlapčekmi sa im do roku 1945 potom postupne narodili ešte chlapci Land a Scott a dievčatá Anne a Reeve.
Podľa správ z Bavorska mali však tieto deti aj troch ďalších, nevlastných súrodencov: dvoch chlapcov Dyrka a Davida a sestru Astrid. Ich matkou bola údajne Brigitte Henshaimmerová, ktorá zomrela v roku 2001. Podľa nemeckých médií, porovnanie DNA týchto troch súrodencov s DNA jedného z Lindberghových vnukov, ktoré uskutočnili v Mníchove, príbuzenstvo potvrdili.
Vraždil Izidor, zomrel Bruno?
Pre slávneho amerického orla bolo Nemecko doslova osudovou krajinou. Keď mladý Charles zmizol z postieľky v detskej izbe, rozbehlo sa rozsiahle pátranie. Pomoc núkal prezident USA Herbert Hoover, FBI a zo svojho väzenia dokonca i slávny gangster Al Capone. Polícia skúmala všetky stopy, mnohé boli falošné. Zviditeľňovali sa falošní svedkovia aj luhárski sprostredkovatelia pri odovzdávaní výkupného. V sieti podozrivých uviazla dokonca sestra Anne Lindberghovej Elisabeth, ktorá vraj veľmi žiarlila, že slávneho pilota nedostala za manžela ona. Polícia vypočúvala aj pestúnku malého Charlesa a ďalšie služobníctvo, okrem iných aj aj Violet Sharkovú, ktorá nezniesla tvrdé vyšetrovanie a otrávila sa cyankálim.
Peniaze z výkupného priviedli napokon políciu na stopu nemeckého imigranta Bruna Hauptmanna. Ten vypovedal, že peniaze a certifikáty si u neho uložil jeho nemecký priateľ Izidor Fisch, ktorý odcestoval do Nemecka, kde zomrel na rakovinu. Polícia však tvrdeniam nemeckého tesára neverila. Obžalovali ho z únosu malého Charlesa. Hauptmann zomrel v apríli v roku 1936 v elektrickom kresle.
Nejasnosti vyšetrovania únosu, okolnosti, za akých polícia a súd vypočúvali prostého tesára Bruna, ktorý anglicky dobre nerozumel a presila len nepriamych dôkazov spôsobili, že aj desaťročia po únose a tragickej smrti malého Charlesa sa v súvislosti s Hauptmannovou popravou hovorí ako o justičnom omyle. Vynárajú sa i nové teórie - že dieťa, ktoré Lindbergh identifikoval ako svojho syna, ním vôbec nebolo a niekde stále žije. Ďalšie hovoria o tom, kto, prečo a či vôbec identifikoval chlapčeka. Výdatne ich živia stále nové literárne a filmové spracovania tragédie, keď k legendárnemu filmu Vražda v Orient exprese pribúdajú novšie spracovania.
S čistým štítom nevošiel do histórie ani samotný Lindbergh. Súčasníci mu zazlievali, že pred II. svetovou vojnou sa dal v Berlíne od samotného Göringa dekorovať metálom nemeckého orla. Pohoršenie budil aj zle skrývaným antisemitizmom. Po japonskom útoku na Pearl Harbour sa však zapojil do vojnových leteckých akcií. Z glorioly vzorného manžela a otca mu ubrali pre zmenu jeho utajované nemecké deti... Lesk excelentného pilota časom tíško bledol. Po vojne pôsobil ako poradca v americkom vojnovom letectve aj v známej leteckej spoločnosti Pan Am. Zomrel na Havaji v roku 1974 na rakovinu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
