O jej dobytie sa zväčša márne usilovali celé generácie dobyvateľov. V dejinách hradu zaradeného do skupiny dievčenských však dominoval jediný a nadčasový víťaz - láska.
Prvé písomné správy o hrade Devín sú z Fuldských análov z roku 864. Lokalita sa spomína ako opevnený tábor veľkomoravského kniežaťa Rastislava, ktorý tu čelil útokom franského kráľa Ľudovíta Nemca.
Hrdinky s veľkým srdcom
Už k ranému devínskemu obdobiu sa viaže prvá zaľúbenecká povesť. Podľa nej mal Rastislav krásnu dcéru Miloslavu. Zahľadel sa do nej Slavoboj, syn hradného pána zo Šintavy, ktorý chcel z náklonnosti k Miloslave pridať Devínu aj neoceniteľný prínos - hradnú studňu. Podarilo sa mu tak, že v podzemí premohol nebezpečného šarkana, ktorý blokoval prameň, a keď ho triumfálne otrieskal o zem, z jamy vytryskla voda. Slavoboj ukoristil aj šarkanov zázračný meč. Ten sa po hrdinovej smrti vraj vrátil do podzemia a vynorí sa, keď bude Slovákom najhoršie.
Sesterské jablko života
Ďalšia povesť hovorí o matke dvoch krásnych dcér, dvojčiat, ktorým zverila po jabĺčku. V ovocí sa skrýval život každej z nich. So sesterskou láskou a dôverou si jablká vymenili, aby si vzájomne chránili svoje životy. Ibaže, vynoril sa fešný poľovník, do ktorého sa obe sestry, nevediac o sebe, zamilovali. Jednej noci sa trojica náhodou stretla. Jedna zo sestier v žiarlivej zúrivosti rozmlátila jablko svojej sokyne o skaly. Dvojča padlo na zem mŕtve. Z kúskov ovocia vyrástla krásna jabloň. Druhá sestra sa chystala skočiť do náručia poľovníkovi. V tej chvíli sa však vrahyňa premenila na čiernu kozu a dodnes sa vraj v hradnom areáli poneviera okolo jablone. Márne sa usiluje dočiahnuť na nové jablká života.
Veža panny Margarétky
Láska pripravila o život aj mladého pána devínskeho hradu Mikuláša a jeho lásku Margarétku. Tá bývala na hrade v Korutánsku, kam sa mládenec vybral na pytačky. Margarétka sa do neho zamilovala, otec však so sobášom nesúhlasil. A tak Mikuláš Margarétku uniesol. Na Devíne už bolo všetko pripravené na svadbu, keď na brány zabúchal opát Rafael z Isenburgu (Margarétkin strýko) a s ním veľká skupina ozbrojencov. Dvojica si v hradnej kaplnke stihla povedať áno a ušla po úzkom visutom mostíku z hradu do štíhlej menšej veže nad sútokom Dunaja a Moravy. Tu opát strýko Rafael stále panenskú Margarétku napriek jej zúfalému odporu "vyslobodil" a Mikuláš prišiel v boji v presile o život. Margarétka potom spáchala samovraždu. Miesto tragédie odvtedy poznáme pod názvom Panenská veža.
Sultán podľahol harfe
Počas tureckých nájazdov padol do zajatia Alexander - ďalší pán hradu Devín. Jeho milujúca manželka sa rozhodla, že ho za každú cenu zo sultánových okov vyslobodí. Vybrala sa rovno do Carihradu a keďže bola talentovanou harfistkou, Turkom priamo v srdci ich ríše zahrala. Očarila ich a dostalo sa jej cti učiť hudbe aj obľúbenú sultánovu favoritku Fatimu. Smelá dáma z Devína hudobnú pedagogiku zvládla a Fatima hrala tak bravúrne, že sultán by jej učiteľke sľúbil aj modré z neba. Vtedy požiadala o slobodu pre manžela. Jeho väzniteľ, hoci nerád, súhlasil, lebo múdry Alexander sa medzitým vyšvihol medzi jeho poradcov. Dvojica sa vrátila domov, kde žili šťastne, až kým nepomreli.
Hrad Devín, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, patrí k najnavštevovanejším lokalitám v okolí Bratislavy a popri samotnom areáli sú tu aj hodnotné muzeálne expozície. Atraktivitu Devína zvyšuje aj romantická cesta loďou po Dunaji, ktorá z paluby otvára na majestátny hrad i menej známe uhly pohľadu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
