ežným pohlavím. Na ženy pôsobil doslova ako magnet a jeho aférky sú dnes už legendárne. Svoje okolie provokoval rečami o smrti, no napokon nepočkal na jej príchod a dobrovoľne odišiel z tohto sveta. Vlastimil Brodský patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českého hereckého sveta uplynulého storočia.
Vzťahov so ženami, z ktorých boli mnohé mediálne známe, bolo v jeho prípade neúrekom. Kolovali o ňom dokonca chýry, že srdcia dám lámal doslova na počkanie. Láskou k nemu zahoreli napríklad aj herečky Jiřina Jirásková či Jaroslava Adamová.
Jeho prvou manželkou bola baletka Božena Křepelková, s ktorou mal syna Marka. Keďže jej však nedokázal byť verný, dala mu kopačky.
Najdlhšie zotrval v manželskom zväzku s krásnou Janou Brejchovou, s ktorou účinkoval napríklad vo filmoch Noc na Karlštejně či Hodíme se k sobě, miláčku? Napokon ho však už mala plné zuby a ani ich spoločná dcéra Tereza nezabránila rozchodu. Na otca však spomína v dobrom: "Ockove narodeniny a jeho samotného si budem pripomínať len vo svojej dušičke. Tých spomienok je hneď niekoľko a všetky sú krásne. Ale nechám si ich pre seba, pretože sú to také osobné a intenzívne veci, že sa o ne nechcem s nikým deliť," uviedla pre denník Aha dnes už slávna herečka.
Jiráskovej utiekol spred oltára
Ohrdnuté dámy však majú naňho na rozdiel od dcéry menej pekné spomienky. Napríklad Jiřinu Jiráskovú totiž opustil tesne pred svadbou. "Bróďa ju týždeň pred tým, ako sme si mali povedať áno, zrušil. Ospravedlnil sa mi tým, že mu zomrela babička a on by sa hanbil, keby mal v tom smútku prežiť také šťastie," zaspomínala si herečka v relácii Top Star Extra v televízii Prima. Zároveň dodala: „Som však presvedčená, že si to vymyslel a tá jeho babička ešte dlho potom niekde tajne žila."
Práve Jirásková sa mala stať hercovou prvou manželkou, no napokon si namiesto nej zobral tanečnicu a baletku Boženu Křepelkovú, prezývanú Biba. Tá pre denník Aha uviedla, prečo mu jedného pekného dňa zbalila kufre. Príčinou bola opäť raz jeho slabosť pre krásne dievčatá. "Kamarátka mi prišla povedať, že Bróďu videla v cukrárni s jednou dievčinou zo súboru. Bolo to počas Vianoc, na Štefana. Tak som na neho počkala, až príde večer domov, dala som mu na večeru morku a kým jedol, dala som mu dolu z krúžku kľúče od bytu a od auta," spomína na manžela, ktorého takto elegantne vyprevadila z domu. "Keď dojedol, postavila som pred neho kufor a poslala som ho preč. Dosť sa divil."
Napriek aférkam bol však V. Brodský obrovským džentlmenom. "To, ako sa správal k svojej manželke Jane, som v živote nezažila," komentovala obdivne jeho vzťah k J. Brejchovej predstaviteľka Arabely Jana Nagyová.
Túžil po stepe, zakotvil pri herectve
Napriek búrlivým vzťahom však dodnes vidíme vo Vlastimilovi Brodskom najmä skvelého herca a dlhoročného člena hereckého súboru Divadla na Vinohradoch.
Narodil sa v roku 1920 v Hrušově nad Odrou do úradníckej rodiny. Obaja rodičia boli nadšenými ochotníkmi. Namiesto divadla Vlastimil viac inklinoval k tancu, konkrétne k stepu a obdivoval najmä Freda Astaira. Ako gymnazista dokonca tancoval step v nočných baroch. Prihlásil sa do Hereckej školy E. F. Buriana, kde sa mienil zdokonaliť v tanci, no práve samotný V. Burian si všimol jeho herecký talent a nasmeroval ho k herectvu. Už ako profesionál prešiel kultúrnymi stánkami ako Větrník, Pražské detské divadlo Míly Mellanovej, Pražským divadelným štúdiom a Nezávislým divadlom, Divadlom satiry a v rokoch 1948 až 1984 zakotvil vo Vinohradskom divadle. Po odchode do dôchodku potom ešte hosťoval napríklad aj v Národnom divadle a vo voľných chvíľach sa venoval majstrovaniu.
Zatrpknutého dedka zahral už v dvadsiatke
Vlastimil Brodský stvárnil množstvo divadelných, filmových aj rozhlasových rolí. Jeho blízki svorne tvrdia, že pre herectvo doslova žil a nikdy ho neodradila žiadna choroba ani pokročilý vek. Najväčší úspech mu vyniesli práve tragikomické postavy, ktoré sa zhodovali s jeho naturelom. Nedefinovateľná zmes humoru so smútkom a sklamaním pôsobila na divákov v jeho podaní priam magneticky. Vyžaroval z neho cynizmus, zasnenosť i sebairónia, čo diváci doslova zbožňovali. Príkladmi sú napríklad tituly Dobrý voják Švejk, RUR, Válka s mloky, Rozmarné léto či Čtyři roční doby. Dokonalou ukážkou jeho výnimočnosti je posledný film Babie leto, za účinkovanie v ňom získal mesiac pred smrťou Českého leva. Uznanie si vyslúžil hlavne za neopakovateľne citlivé stvárňovanie ľudí v neľahkých životných situáciách. Vynikal zároveň obrovskou tvárnosťou a tradujú sa o ňom chýry, že zatrpknutého dedka dokázal zahrať už ako dvadsaťročný.
Ocenení ako maku
Herecká kariéra V. Brodského naplno rozkvitla v 60. rokoch. Napriek tomu, že účinkoval vo viac ako stovke filmov, naozaj si cenil len niektoré z nich. Medzi ne patria napríklad Ostře sledované vlaky, Rozmarné léto, Skřivánky na niti, Všechny dobré rodáky či Jakub lhář.
Priazeň verejnosti si získal aj vďaka skvelým rozprávačským schopnostiam. Úspech žal napríklad rozhlasový škriatok Hajaji, ktorému zapožičal svoj hlas, rovnako ako kreslený motýľ Emanuel z rozprávky O makové panence.
Okrem množstva fanúšikov mu jeho celoživotná práca vyniesla aj veľa ocenení. Ako jediný český herec napríklad získal cenu Berlínskeho medzinárodného filmového festivalu Zlatý medveď za rolu vo filme Jakub lhář. V roku 1967 to bola Cena Jaroslava Průchy, udelili mu Cenu československého rozhlasu (1981), Zlatú nymfu (1984) na Medzinárodnom filmovom festivale v Monte Carle, v roku 1988 získal titul národného umelca, Cenu Thálie zase dostal za celoživotné majstrovstvo v činohre (1997), Medailu Za zásluhy (2001) a na karlovarskom MFF Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu (2002) in memoriam.
Bol povestný záhrobnými rečami
Herec bol mimoriadne známy aj svojimi častými pohrebnými rečami, ktorými desil svoje okolie a zahaľoval sa nimi do akéhosi pomyselného pochmúrneho rúcha. "Mňa to ohromne posilňuje. Ja s tou pani s kosou žartujem týmto spôsobom už dlho a už sa jej nebojím," vravieval na margo tohto svojho netradičného "koníčka". "Zásadne chodím v čiernom. Aby ma nemuseli prezliekať do truhly, keby sa náhodou niečo stalo," vravieval. "Smrť sama osebe môže byť žúžo. Nepríjemné môže byť umieranie." Herec totiž zápasil s diagnózou maniodepresívna psychóza. Choroba ho najviac sužovala v starobe, keď oveľa viac vyhľadával samotu. Napokon použil revolver, ktorý si oficiálne kúpil na ochranu proti zlodejom, proti sebe a 20. apríla 2002 si na chalupe v severných Čechách dobrovoľne siahol na život. Predtým však starostlivo vybavil všetky svoje záležitosti.
Jeho samovražda šokovala azda každého. Jana Brejchová prezradila: "Samozrejme, že je mi to veľmi ľúto. Ale Bróďa sa rozhodol dobrovoľne. Bola to len a len jeho voľba, skrátka sa rozhodol odísť a zastrelil sa... Musel to plánovať dlho, zrejme veľmi trpel. Je to už dlho, čo sme spolu žili, takže ťažko povedať, čím si poslednými chvíľami života prechádzal."
Suseda Marie Šourková, ktorá sa o herca počas pobytu na chalupe starala, naňho spomína len v dobrom: "Všetci ho tu milovali. Bol kamarátsky. Vôbec sa nesprával ako hviezda, ale pre nás bol takým Bohom. Vždy rád rozprával i počúval. Nikdy to tu už nebude ako predtým."
Fakty
Výber z filmografie
Svět patří nám
Nezbedný bakalář
Jan Hus
Jan Žižka
Poslušně hlásím
Kam čert nemůže
Transport z ráje
Kdyby tisíc klarinetů
Bílá paní
Ostře sledované vlaky
Všichni dobří rodáci
Rozmarné léto
Skřivánci na niti
Noc na Karlštejně
Jakub lhář
Zítra vstanu a opařím se čajem
Ať žijí duchové!
Tajemství hradu v Karpatech
Rozpuštěný a vypuštěný
Lucie, postrach ulice
Babí léto
Televízna tvorba - výber
Jak šel Ferda do světa
Slzy, které svět nevidí
Konec velké epochy
Pan Tau
Brouk v hlavě
Hodíme se k sobě, miláčku?
Arabela
Návštěvníci
Slavné historky zbojnické
Veselé Vánoce přejí chobotnice
Utopím si ho sám
Arabela se vrací
Den kdy unesli papeže
(nit)
Farářův konec. Vo filme si zahral s Janou Brejchovou. Foto: archív
Noc na Karlštejně. Opäť po boku s manželkou, s ktorou to v živote vydržal najdlhšie... Foto: archív
Arabela. V nezabudnuteľnej rozprávke... Foto: archív
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
