slosti s predsedníctvom EÚ.
Iste, k hroznej publicite (akú nepamätá ani Mečiar – v takej koncentrovanej podobe) v najprestížnejších západných novinách sa neprepracovali ako noví predsedovia od 1.januára, ale z dôvodu časovej kolízie s platnosťou nového mediálneho zákona. Viktor Orbán v domnení, že mu to prejde ako predtým znárodnenie dôchodkov, retroaktívne resp. mimoriadne dane, vyklieštenie ústavného súdu (a pod.), jednoznačne podcenil, že útok na slobodu tlače naštve novinárov, ktorí môžu mať rôzne názory napr. na súkromné sporenie i zdanenie vysokého kapitálu, dokonca i na limity právneho štátu, ale nie na tento základ demokracie. Strašná ozvena, ktorú zákon dostal, zásadne poznačí maďarský semester. A nezávisle na tom, že je úplne jedno, kto "šéfuje" EÚ, keďže rozhodujú iní a inde, predznamenáva komplikácie, ktoré sa nedajú predvídať. Pričom najpikantnejšie na veci je, že ak sa mediálny zákon a celý spôsob vládnutia, ktorý doteraz predvádza, Orbánovi neprepečie, tak preto, lebo má šťastie byť predsedom EÚ. Hehehe...
Slovensko je vo zvláštnej pozícii, keďže samo doteraz poznalo len polohu "enfant terrible" (za Mečiara). Pričom Orbán vtedy, za svojho prvého premiérstva (1998-2002), korektne a silne podporoval naše integračné ambície, ktoré iní spochybňovali. Nesmie sa zabúdať, že pomáhal, keď SR bola za "prasiatko". Zároveň ale platí, že s vnútorným prostredím, ktoré za pol roka doma vytvoril, by sa samo Maďarsko do EÚ nedostalo nikdy. O tom nemôže byť spor. Ak už nič iného, tak okradnúť vlastných občanov o dôchodky sa podarilo zatiaľ len v Argentíne. Na strane druhej, na SR si treba dať pozor, aby sme sa nestali účastníkmi prepálenej kampane, čo je v Európe "dobrým" zvykom, ak sa nájde nejaký pravicový terč (napr. taký Talian Buttiglione, ktorý sa nemohol stať komisárom, lebo mal akýsi názor nekompatibilný s feminizmom). Keďže je celkom možné, že s Orbánom budeme žiť nie pätnásť minút, ale dvadsať rokov (na toľko sa zariaďuje pri moci), Slovensko by malo byť principiálne, ale triezve. A najmä nie naivné, čo je zatiaľ jediná susedská politika, ktorú Dzurindov rezort sleduje...
V Maďarsku sa nebuduje diktatúra, "len" akási riadená demokracia, ktorej konštitučnou ideou je národ cez hranice a odmietnutie celej liberálnej transformácie uplynulých 20 rokov. To bol, podľa Orbána, omyl, ktorý zlyhal a nemá demokratickú legitimitu. Kto berie EÚ vážne ako spoločenstvo hodnôt, mal by z Bruselu (EP, EK) vyžadovať akúsi reakciu (rezolúcia, sankcie). Kto EÚ neberie dávno vážne, nech premieta s komentátorom Korzára o nákaze (pokušení), ktorú môže do budúcnosti šíriť nevytrestaná konfiškácia súkromných majetkov, prepisovane ústavy bez verejnej debaty, dane hlava-nehlava, právo štátneho orgánu (od pivnice po povalu Fidesz) udeľovať médiám pokuty či kaskadérska hospodárska politika, bez zodpovednosti a štipky intelektu. Ak hovoríme o historickom čase, pätnásť minút zase nemusí byť až taká krátka doba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
