Zrejme niet vládnej koalície, ktorej by sa predpovedalo, že skôr neprežije ako prežije. To je taký "expertný" konsenzus, vychádzajúci z príťažlivosti moci, ktorej gravitácia by mala byť napokon silnejšia, než hodnoty či nezhody, napr. ohľadne generálneho prokurátora. Treba sa toho asi držať, aj keď vzťahy v našej štvorkoalícii sú iracionálne, to jest príliš závislé na osobách. A štyridsaťpercentná strana v opozícii zostáva i napriek démonizácii možnosťou ak nie preskupovania moci, tak hrozby takou alternatívou. Pričom o iné formáty neustáva záujem v biznis kruhoch (diaľnice, širokorozchodná). To, že zápas o prokuratúru otriasol vládou, je známkou, že usporiadanie je krehkejšie, než sa predpokladalo, a také zrejme i zostane.
Navzdory heslám o "kvalite života", propagande optimizmu a zle nastaveným úsporám môže byť rok 2011 reformný. V koalícii sa varia aj zásadné zákony, ktoré ak sa nepredložia a neprejdú v najbližších mesiacoch, tak už nie v celom volebnom období. Akurát nevedno, či sa tešiť alebo plakať... Rozdiel oproti ére Dzurinda II je, že mimo triviálne rozumných vecí ako uzákonenie vyrovnaného rozpočtu či dokonca zákazu zadlžovania (na čo by musel Mikloš zohnať 90 hlasov), existuje pochybnosť o základnej racionalite krokov, na ktoré sa chystajú. Napr. toho, čo nazývajú odvodovou reformou... Presun zdravotných odvodov do daní je nápad dobrý, ale tu a teraz tiež revolučný (i keď inde to existuje). Hospodársky cyklus, ktorým krajina prechádza a vôbec ho nevie ovplyvniť, vyzerá totiž príliš nebezpečne pre veľké štrukturálne zmeny. Ešte i vtedy, ak zavrieme oči nad hrozbami dlhovej krízy. Tzv. ozdravný balíček pritom už ukázal, že strany vstúpili do vlády s odlišnými predstavami, a riziko, že snaha o kompromis a pohyb vpred porodí monštrum, je vyššie ako zanedbateľné.
Prioritou priorít je pritom rozpočtová rovnováha, presnejšie, zachovanie platobnej schopnosti štátu. Slovenskí politici k tomu môžu prispieť "len" vytváraním vnútornej stability, avšak rozhodujúce je vonkajšie prostredie. Počas celého roka nás musí sprevádzať viera, že na dlhovom fronte nedôjde k explózii a zároveň nemecká ekonomika neprestane rásť. Mikloš to možno vezme ako urážku na cti, ale fakt je, že deficit okolo 5,5 si nakreslil do rozpočtu 2010 i Počiatek... A zatiaľ sme od minfina nepočuli, čo urobí, ak napr. z eurofondov nebude sypať ako predpokladal (čo je veľmi pravdepodobné), alebo sklamú daňové príjmy, ktoré sa spoliehajú, že podnikateľsko-živnostenský stav sa bez odporu ("optimalizácie") nechá oholiť... Tvrdiť, že väčšie prekvapenie v r. 2011, než daňové výnosy, ani nezažijeme, sa nedá, keďže mačiek vo vreci je priveľa. Azda tá najväčšia je pozícia Slovenska v novom vnímaní geografie EÚ, keďže delenie na "starú" a "novú" Európu rok 2011 zrejme zmaže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
