V Národnej rade voľby síce len o vlas, ale uzavreli periódu Smer-SNS-HZDS, ktorá bude spojovaná najmä s explóziou korupcie. Reprízu vlády troch subjektov, ktoré majú spoločnú DNA v mentálnych rezíduách predprevratovej minulosti, zmaril individualizmus hlavného hrdinu štvorročného predstavenia, Roberta Fica, ktorý si zároveň vzorovo spálil koaličný potenciál aj vo vzťahu k opozícii. Anihilácia Vladimíra Mečiara práve v týchto voľbách síce len naplnila staršie prognózy, ako symbolická bodka za 20 rokmi je však optikou kroník slovenskou politickou udalosťou 2010. Navzdory Harabinovi na súde prišiel VM o zásadný kus svojho vplyvu, takže namiesto argumentov, prečo sa nedajú potrestať zločiny 90.-tych rokov, zostávajú apoštolom spravodlivosti už iba výhovorky.
Nová vláda vzbudila (veľké?) nádeje, ktoré prvých šesť mesiacov drakonicky „očesalo“. (Mikloš by povedal, že „haircut“. Haha.) To najlepšie, čo sa o Radičovej zostave, podobnej Dzurinda II akurát skladbou, dá povedať, je, že sa nevolajú Smer-SNS-HZDS, ale SDKÚ-SaS-KDH-Most. Azda mimo zrušenia PPP, čo je vážna úspora a odstrihnutie Smeru od žľabu (azda hlavný motív), niet jednej veci, ktorá by sa dala pochváliť. Filozofia úspor je predpotopná a skutočnosť, že do reforiem, čo ohlasujú, s nemalým vplyvom intervenuje Sulík, ktorý myslením zostal trčať kdesi v r. 2003 (resp. vo svojej diplomovej práci o rovnej dani), dobre sumarizuje úpadok, ktorým Mikloš a spol. prešli v opozícii. Môžeme si pritom ešte chvíľu navrávať, že niekomu beží o Radičovej hlavu (stoličku), avšak konflikt okolo prokurátora predovšetkým preukázal, že ide o tak extrémne spolitizovanú pozíciu, že jej obsadenie dokázalo rozhojdať samotnú vládu. Že čo znamená z hľadiska „boja proti korupcii“, ak strany koalície nedôverujú nielen Smeru, ale ani sebe vzájomne v tom, že aj s prokurátorom, na ktorého by nemali vplyv, sa môžu cítiť bezpečne, uvidíme zrejme už na budúci rok.
Veľkou transfúziou prešli v komunálnych voľbách samosprávne garnitúry. Na revolúciu v tokoch peňazí pre politické strany to ale nevyzerá, čo je vynikajúca správa najmä pre SMK a slamka nádeje i pre HZDS. K tomuto základnému poznatku, kľúčovému pre „stabilitu“ „systému“, je zaujímavá ešte postava Richarda Rybníčka, ktorý zrejme skúsi v Trenčíne netušený experiment, a Milana Ftáčnika, na vládnutí ktorého v Bratislave chce mienkotvorba postaviť novú budúcnosť slovenskej ľavice.... Hahaha. K miernemu optimizmu predsa len zvádza úvaha, že externé podmienky, čo je jednak nesmierne dobrodružný príbeh dlhov Európy, ktorý bude kulminovať, a jednak mocenské zmeny za humnami (oboje s možnými geopolitickými dôsledkami) privedú tú stále lepšiu časť slovenskej politiky predsa len k základnému precíteniu toho, čo je podstatné, čo nepodstatné a čo absolútna kravina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
