Tú nevie cítiť jediný demokrat v štáte. Kliatbami na jej adresu sú zaplavené i recenzie na Radičovej vládu či politickú scénu obecne, ktoré sa ku koncu roka vyhemžili takmer ako spoluobčania, keď sa vyplácajú dávky.
Toto počúvajte: „V našom právnom systéme koaličná rada nemá žiadne ukotvenie, a teda nemá ani legitímny mandát zasahovať do práce parlamentu a vlády. Keďže v ústave či v zákonoch jej pôsobenie nenájdete, neberie na seba žiadnu zodpovednosť a zároveň nemá zákonom určené obmedzenie. Rozhodnutia vlády a ministerstiev nie sú potom konečné, hoci za konečné rozhodnutia sú zodpovední premiérka a ministri.“
Silvester bude až zajtra, ale proti zábave žiadny dišputát. No. Koaličná rada nepotrebuje „právne ukotvenie“ presne tak, ako ho nepotrebuje prezídium SDKÚ či rada KDH. Koaličná rada je nie ústavné, ale politické teleso, ktoré je pri koalícii štyroch strán zložené zo zástupcov štyroch strán presne tak, ako pri vláde jednej strany by stačilo vrcholné grémium tej strany. Právomoci nemá koaličná rada žiadne (kde sa to vzalo??), má však silnú odporúčaciu pozíciu voči vláde. A je to tak jedine správne a možné, keďže vláda má síce ústavnú zodpovednosť, avšak politickú zodpovednosť za jej činnosť a výsledky nesú politické strany, ktoré sú na nej zúčastnené. Do volieb v r. 2014 (alebo skôr) nepôjde rezort dopravy, ani hospodárstva či Úrad premiéra, ale SDKÚ, SaS, KDH a Most. (Teda ak dovtedy nezaniknú.) A politické rozhodnutia ďalekého doletu, napr. také zlúčenie STV a SRo (a tisíc iných) za ne nemôžu prijímať rezortní nominanti, ktorí sú realizátormi a administrátormi, ale nie tvorcami politiky strany, ani poslanecké kluby, lebo by vznikol taký chaos, že by sa vládnuť ani nedalo. V programovom vyhlásení vlády nie je ani tisícina vecí, o ktorých sa za 4 roky rozhoduje, a azda ani stotina oblastí, kde sa urobia nejaké zmeny. Je totálne absurdné, aby sa napr. o tom, že sa ruší PPP za 6 miliárd eur, zvyšuje DPH či rušia zdravotné odvody (!!), eventuálne vystupuje z eurovalu (a pod., a pod.), rozhodlo inak než konsenzom strán, ktoré sa na moci podieľajú. To sa vzťahuje aj na menšie veci. Už len vzhľadom na väčšinové rozhodovanie vlády a nerovnovážne zastúpenie strán v nej musí byť fórum, kde sa uvaria také dohody, za ktorými sa zoradí 79 hlasov...
Slovenská móda rýpať do koaličnej rady má pôvod v populistickom odpore k „partokracii“ (tá je strašná, ale úplne inde) a falošnom pocite, že slabosť premiérky je daná najmä dohodami lídrov, pri ktorých ona iba asistuje. Mimo pozície Radičovej vo vlastnej strane, čo je jedna neštandardnosť, optickú váhu koaličnej rady zvyšuje ešte aj druhá, ktorou je hlúpy fakt, že dvaja predsedovia koaličných strán (SaS, Most) nesedia vo vláde, ale v parlamente. To, prirodzene, tlačí na „K-dvanástku“ (štyri krát tri) aj agendy, ktoré by sa dali dohodnúť na rokovaniach vlády. Koaličnú radu netreba milovať, jej produkt, politické dohody, nie sú zaiste syntézou hlbších straníckych diskusií, skôr ad hoc preferencií ľudí, ktorí majú mandát za subjekt hovoriť. Bez nej by sa však vládnuť vôbec nedalo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
