Korzár logo Korzár

Čo v lete zožali, v zime vymlátili koňmi aj cepmi

V zime, keď bola pôda prikrytá snehovou perinou a odpočívala pod ňou v zimnom spánku, slovenský, či vlastne uhorský roľník odjakživa nemal času zaháľať.

Žatva v 14. storočí. Obilie pokosili srpmi a potom ho vymlátili mlackovia, ktorým Košičania platili na deň po deväť a pol groša.Žatva v 14. storočí. Obilie pokosili srpmi a potom ho vymlátili mlackovia, ktorým Košičania platili na deň po deväť a pol groša. (Zdroj: archív)

Pripravoval sa na ďalší poľnohospodársky rok a ak do začiatku zimy vymlátil obilie, mal by to stihnúť počas nej. Zožatá úroda bola pozvážaná v humne (stodole), a ak bola bohatšia, mlatba sa pretiahla do konca zimy. Tak to bolo aj v osemnástom i v devätnástom storočí.

Prečo spomíname poľnohospodárske práce a túto dobu? Celé osemnáste storočie je dobou rekonštrukcie ekonomiky uhorského štátu, roztrieštenej tureckou okupáciou, pričom vtedy, ako aj v predchádzajúcich storočiach základom spoločenskej výroby a hlavným zdrojom výživy obyvateľstva na Slovensku bolo poľnohospodárstvo - pestovanie obilnín a chov dobytka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Obraz o stave obyvateľstva

Na začiatku 18. storočia v rokoch 1715 - 1720 urobili sčítacie komisie vo všetkých stoliciach daňové súpisy, na základe ktorých vznikol, aj keď nie veľmi presný, obraz o stave obyvateľstva, o jeho hospodárskych a sociálnych pomeroch. Celé Uhorsko bez Sedmohradska malo asi dva milióny obyvateľov, Slovensko približne 650- až 700-tisíc. Ich počet poklesol v 17. storočí v dôsledku vojen, tureckých vpádov i povstaní a morovej epidémii v rokoch 1710 - 1712 podľahla asi desatina obyvateľstva Slovenska.

Úpadok miest aj remesiel

Podľa tohto súpisu bolo na Slovensku okolo 3 800 obcí a samôt, kde žili poddaní primitívne a v biede, mnohé sídla boli vyľudnené. V búrlivom 17. storočí upadli a boli spustošené tiež naše kráľovské mestá, medzi nimi Košice so 4-tisíc obyvateľmi (pre porovnanie: v roku 1480 mali vyše 8 600 obyvateľov) aj Prešov. Tiež utrpeli stratou obyvateľov, boli zadlžené, preťažené daňami i povinnosťou vyživovať a ubytovávať vojsko. Bratislava mala podľa vtedajšieho súpisu tiež menej - 10-tisíc obyvateľov, aj Štiavnica - 7-tisíc a Kremnica - 5-tisíc. Mnohé mestá mali nadmerný počet remeselníkov, ako napr. Kežmarok s 2 tisícmi obyvateľov a až 290 remeselníkmi. Nedokázali sa uživiť remeslom, ktoré začalo upadať, a preto sa remeselníci v mnohých mestách a zemepanských mestečkách zaoberali aj poľnohospodárstvom.

SkryťVypnúť reklamu

Gemerské pluhy "hornik a rovnik"

Zastaraná primitívna agrotechnika, jej pomalý vývoj, konzervativizmus a zaostalosť ľudí vplývali na nízku produktivitu. Na to nemusí byť nik agronómom, aby usúdil, že siatie obilia do riadkov sa začalo v Uhorsku uplatňovať prineskoro - v 17. storočí. Železný pluh vyrobili v roku 200 pred n. l., v šiestom storočí n. l. zdokonalili pluh s krájadlom, radlicou a odhŕňačom na obracanie pôdy pri oraní, lenže u nás v 18. storočí orali dreveným pluhom.

Ladislav Bartholomaeides (1754 - 1825) gemerský osvietenec a evanjelický kňaz v Ochtinej, autor Monografie o Gemerskej stolici píše o orbe a sejbe v Gemeri, kde: "obyčajný pluh a brány sú celým náradím, ktoré sa používa pri siatí. V ľahkej piesočnatej zemi nepoužívajú ani brány. Namiesto nich sa vezme viazanička prútia a ťahá sa po roličke na priečnom drevci sformovaná na širokú metlu. V Gemerskej stolici majú vrchári dvojaké pluhy: hornik - na oranie na vŕškoch a rovnik na úzkych rovinkách."
Od etnografa a publicistu Jána Čaploviča (1780 - 1847) sa dozvedáme, že Slovák seje všetky druhy obilia a strukovín okrem kukurice, ktorá sa seje v nižšie položených stoliciach častejšie, ale vo vyšších polohách len zriedkavo, a to v záhradách ako dezert. V Šarišskej stolici pestujú kukuricu okolo Šalgovika, kde ju volajú "manna". Historici vysvetľujú pestovanie v záhradkách kvôli tomu, aby sa z kukurice nemusel platiť zemepanský deviatok ani cirkevný desiatok. Čaplovič píše o kosení obilia kosou: "Kosu spomínam preto, lebo sú v Uhorsku národy, ktorým sa o kose ani nesníva, a Slováci ich omnoho predčia.

SkryťVypnúť reklamu

Dorobiť všade všetko

Jednotlivé stolice, kraje i jednotlivé roľnícke rodiny boli hospodársky izolované, a preto chceli dorobiť všade všetko. Pre trhovú produkciu prevažovalo v nížinách pestovanie obilia - najmä jačmeňa, raže, ovsa, miešaniek, najmenej pšenice. V severných stoliciach prevládal chov rožného dobytka a oviec, konope a ľan pestovali na celom Slovensku, najviac na Spiši a v Šariši, tabak vrchnosť zakazovala pestovať aj fajčiť.

V prvej polovici 18. storočia sa začínajú udomácňovať kvalitnejšie odrody vínnej révy pre výnosný trh s vínom. V zakladaní viníc i obchodovaní s vínom boli príkladom Košičania už od 13. storočia a medzi ich výnosmi z pôdy prevažovali v 14. storočí zisky z vína. V druhej polovici storočia mali iba v Košiciach vinice na Hradovej, v osade Čermeľ, na Červenom brehu, pri Rakovom potoku, za Hornádom, v Opátskom lese a inde v chotári mesta, čo im bolo stále málo a kupovali pôdu pre vinice aj v iných chotároch.

Nízke výnosy z pôdy

V 18. storočí prevláda v Uhorsku trojpoľný, niekde dokonca dvojpoľný systém, nepoužíva sa hnojenie, alebo v malom množstve, pretože rožný dobytok sa väčšinou zdržiaval a pohyboval vonku, kde sa pásol, ošípané nechovali v chlievoch, tie spásali pod stromami žalude. Košickí mešťania, tí boli progresívni. Mali ustajnený rožný dobytok v maštaliach pri svojich domoch v meste, hnoj v 14. - 15. storočí vyvážali na vozoch na polia za mesto - denne aj do dvadsať vozov -a bohato ich hnojili.
Kde je málo hnoja, sú malé aj výnosy. Zasiate zrno vracalo úrodu priemerne troj- až štvornásobnú, na severe menej, na juhu viac. Ak sa k tomu pridružili prírodné pohromy, požiare, nastal hlad. Orie sa pluhmi s drevenou konštrukciou, ktoré pôdu iba ľahko rozrývajú, obilie sa kosí srpmi, čo bolo veľmi namáhavé, zdĺhavé a primitívne. Na takú žatvu so srpmi bol potrebný veľký počet ľudí. Mlátilo sa šliapaním koňmi, čo bolo mimoriadne stratové, a tiež cepmi.

Po storočí takmer žiaden pokrok

Po sto rokoch, v devätnástom storočí by sa už dala očakávať v uhorskom poľnohospodárstve nejaká radikálna zmena, nič také sa však nekonalo. Zaostalá technika si vyžaduje veľké množstvo pracovných síl, stále sa žne srpmi a žatva trvá dva mesiace. To, čo v lete zožnú srpmi, niekde aj kosami, čo predsa len o niečo urýchlilo kosbu, museli mlátiť v jeseni a v zime.

Po uplynutí storočia sa už nepoužívajú na mlátenie kone, ktoré šliapaním po obilí toto vymlátia, ale nahradili ich cepy. Nevedno z akých dôvodov sa cepy nepoužívali aj predtým v celej krajine, veď na obrázkoch zo 14. storočia sú vyobrazení muži s cepmi, tzv. mlackovia. Historik O. R. Halaga hovorí, že v Košiciach sa medzi povolaniami uvádza v 15. storočí aj šliapač nohami, ale to sa netýkalo obilia, ale povolania ako takého, a že v Košiciach sa v tej dobe mlátilo cepmi. Za celodennú mlatbu platili mlackom v roku 1405 po 9,5 groša. Vyše osemdesiatroční seniori zo Zemplína spomínajú na kosenie obilia kosou po druhej svetovej vojne.

Najčítanejšie na Korzár

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Čo bude toto leto in?
  2. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  3. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  6. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 176
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 7 854
  3. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 161
  4. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 269
  5. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 3 248
  6. Kam smerujú peniaze bohatých? 3 187
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 079
  8. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 2 864
  1. Miroslav Kocúr: Fico vie, že niektorí už vedia
  2. Juraj Ondruška: „Letisko Vajnory – porušenie verejnej vôle? Dokumenty hovoria jasne“ ✈️🚨
  3. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  4. Adriana Kerestešová: Detská kniha, ktorá inšpiruje k pomoci iným
  5. Otilia Horrocks: Stop netransparentným haciendám !
  6. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Starnutie populácie je tiché, ale rýchle. Ako investovať do sveta, kde starneme
  7. Ľuboš Vodička: Prírodovedné múzeum Viedeň, krása nielen dinosauria
  8. Jan Pražák: Jak byla Maruška za zlodějku
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 852
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 925
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 662
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 216
  5. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 776
  6. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 484
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 177
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 127
  1. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  2. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  3. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  4. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  5. Tupou Ceruzou: Pandemická
  6. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  7. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  8. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Miroslav Kocúr: Fico vie, že niektorí už vedia
  2. Juraj Ondruška: „Letisko Vajnory – porušenie verejnej vôle? Dokumenty hovoria jasne“ ✈️🚨
  3. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  4. Adriana Kerestešová: Detská kniha, ktorá inšpiruje k pomoci iným
  5. Otilia Horrocks: Stop netransparentným haciendám !
  6. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Starnutie populácie je tiché, ale rýchle. Ako investovať do sveta, kde starneme
  7. Ľuboš Vodička: Prírodovedné múzeum Viedeň, krása nielen dinosauria
  8. Jan Pražák: Jak byla Maruška za zlodějku
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 28 852
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 16 925
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 662
  4. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 8 216
  5. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 7 776
  6. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 7 484
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 7 177
  8. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 127
  1. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  2. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  3. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  4. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
  5. Tupou Ceruzou: Pandemická
  6. Radko Mačuha: "Rež a rúbaj do krve po Šimečkovej kotrbe" dokial Fico na Slovensku, pánom nebude.
  7. Věra Tepličková: Keď sa Lojza Hlinu bojí už aj generál
  8. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu