Korzár logo Korzár
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky
V GEMERI ORALI HORNIKOM A ROVNIKOM, V ŠARIŠI PESTOVALI MANNU

Čo v lete zožali, v zime vymlátili koňmi aj cepmi

V zime, keď bola pôda prikrytá snehovou perinou a odpočívala pod ňou v zimnom spánku, slovenský, či vlastne uhorský roľník odjakživa nemal času zaháľať.

Žatva v 14. storočí. Obilie pokosili srpmi a potom ho vymlátili mlackovia, ktorým Košičania platili na deň po deväť a pol groša.Žatva v 14. storočí. Obilie pokosili srpmi a potom ho vymlátili mlackovia, ktorým Košičania platili na deň po deväť a pol groša. (Zdroj: archív)

Pripravoval sa na ďalší poľnohospodársky rok a ak do začiatku zimy vymlátil obilie, mal by to stihnúť počas nej. Zožatá úroda bola pozvážaná v humne (stodole), a ak bola bohatšia, mlatba sa pretiahla do konca zimy. Tak to bolo aj v osemnástom i v devätnástom storočí.

Prečo spomíname poľnohospodárske práce a túto dobu? Celé osemnáste storočie je dobou rekonštrukcie ekonomiky uhorského štátu, roztrieštenej tureckou okupáciou, pričom vtedy, ako aj v predchádzajúcich storočiach základom spoločenskej výroby a hlavným zdrojom výživy obyvateľstva na Slovensku bolo poľnohospodárstvo - pestovanie obilnín a chov dobytka.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Obraz o stave obyvateľstva

Na začiatku 18. storočia v rokoch 1715 - 1720 urobili sčítacie komisie vo všetkých stoliciach daňové súpisy, na základe ktorých vznikol, aj keď nie veľmi presný, obraz o stave obyvateľstva, o jeho hospodárskych a sociálnych pomeroch. Celé Uhorsko bez Sedmohradska malo asi dva milióny obyvateľov, Slovensko približne 650- až 700-tisíc. Ich počet poklesol v 17. storočí v dôsledku vojen, tureckých vpádov i povstaní a morovej epidémii v rokoch 1710 - 1712 podľahla asi desatina obyvateľstva Slovenska.

Úpadok miest aj remesiel

Podľa tohto súpisu bolo na Slovensku okolo 3 800 obcí a samôt, kde žili poddaní primitívne a v biede, mnohé sídla boli vyľudnené. V búrlivom 17. storočí upadli a boli spustošené tiež naše kráľovské mestá, medzi nimi Košice so 4-tisíc obyvateľmi (pre porovnanie: v roku 1480 mali vyše 8 600 obyvateľov) aj Prešov. Tiež utrpeli stratou obyvateľov, boli zadlžené, preťažené daňami i povinnosťou vyživovať a ubytovávať vojsko. Bratislava mala podľa vtedajšieho súpisu tiež menej - 10-tisíc obyvateľov, aj Štiavnica - 7-tisíc a Kremnica - 5-tisíc. Mnohé mestá mali nadmerný počet remeselníkov, ako napr. Kežmarok s 2 tisícmi obyvateľov a až 290 remeselníkmi. Nedokázali sa uživiť remeslom, ktoré začalo upadať, a preto sa remeselníci v mnohých mestách a zemepanských mestečkách zaoberali aj poľnohospodárstvom.

Skryť Vypnúť reklamu

Gemerské pluhy "hornik a rovnik"

Zastaraná primitívna agrotechnika, jej pomalý vývoj, konzervativizmus a zaostalosť ľudí vplývali na nízku produktivitu. Na to nemusí byť nik agronómom, aby usúdil, že siatie obilia do riadkov sa začalo v Uhorsku uplatňovať prineskoro - v 17. storočí. Železný pluh vyrobili v roku 200 pred n. l., v šiestom storočí n. l. zdokonalili pluh s krájadlom, radlicou a odhŕňačom na obracanie pôdy pri oraní, lenže u nás v 18. storočí orali dreveným pluhom.

Ladislav Bartholomaeides (1754 - 1825) gemerský osvietenec a evanjelický kňaz v Ochtinej, autor Monografie o Gemerskej stolici píše o orbe a sejbe v Gemeri, kde: "obyčajný pluh a brány sú celým náradím, ktoré sa používa pri siatí. V ľahkej piesočnatej zemi nepoužívajú ani brány. Namiesto nich sa vezme viazanička prútia a ťahá sa po roličke na priečnom drevci sformovaná na širokú metlu. V Gemerskej stolici majú vrchári dvojaké pluhy: hornik - na oranie na vŕškoch a rovnik na úzkych rovinkách."
Od etnografa a publicistu Jána Čaploviča (1780 - 1847) sa dozvedáme, že Slovák seje všetky druhy obilia a strukovín okrem kukurice, ktorá sa seje v nižšie položených stoliciach častejšie, ale vo vyšších polohách len zriedkavo, a to v záhradách ako dezert. V Šarišskej stolici pestujú kukuricu okolo Šalgovika, kde ju volajú "manna". Historici vysvetľujú pestovanie v záhradkách kvôli tomu, aby sa z kukurice nemusel platiť zemepanský deviatok ani cirkevný desiatok. Čaplovič píše o kosení obilia kosou: "Kosu spomínam preto, lebo sú v Uhorsku národy, ktorým sa o kose ani nesníva, a Slováci ich omnoho predčia.

Skryť Vypnúť reklamu

Dorobiť všade všetko

Jednotlivé stolice, kraje i jednotlivé roľnícke rodiny boli hospodársky izolované, a preto chceli dorobiť všade všetko. Pre trhovú produkciu prevažovalo v nížinách pestovanie obilia - najmä jačmeňa, raže, ovsa, miešaniek, najmenej pšenice. V severných stoliciach prevládal chov rožného dobytka a oviec, konope a ľan pestovali na celom Slovensku, najviac na Spiši a v Šariši, tabak vrchnosť zakazovala pestovať aj fajčiť.

V prvej polovici 18. storočia sa začínajú udomácňovať kvalitnejšie odrody vínnej révy pre výnosný trh s vínom. V zakladaní viníc i obchodovaní s vínom boli príkladom Košičania už od 13. storočia a medzi ich výnosmi z pôdy prevažovali v 14. storočí zisky z vína. V druhej polovici storočia mali iba v Košiciach vinice na Hradovej, v osade Čermeľ, na Červenom brehu, pri Rakovom potoku, za Hornádom, v Opátskom lese a inde v chotári mesta, čo im bolo stále málo a kupovali pôdu pre vinice aj v iných chotároch.

Nízke výnosy z pôdy

V 18. storočí prevláda v Uhorsku trojpoľný, niekde dokonca dvojpoľný systém, nepoužíva sa hnojenie, alebo v malom množstve, pretože rožný dobytok sa väčšinou zdržiaval a pohyboval vonku, kde sa pásol, ošípané nechovali v chlievoch, tie spásali pod stromami žalude. Košickí mešťania, tí boli progresívni. Mali ustajnený rožný dobytok v maštaliach pri svojich domoch v meste, hnoj v 14. - 15. storočí vyvážali na vozoch na polia za mesto - denne aj do dvadsať vozov -a bohato ich hnojili.
Kde je málo hnoja, sú malé aj výnosy. Zasiate zrno vracalo úrodu priemerne troj- až štvornásobnú, na severe menej, na juhu viac. Ak sa k tomu pridružili prírodné pohromy, požiare, nastal hlad. Orie sa pluhmi s drevenou konštrukciou, ktoré pôdu iba ľahko rozrývajú, obilie sa kosí srpmi, čo bolo veľmi namáhavé, zdĺhavé a primitívne. Na takú žatvu so srpmi bol potrebný veľký počet ľudí. Mlátilo sa šliapaním koňmi, čo bolo mimoriadne stratové, a tiež cepmi.

Po storočí takmer žiaden pokrok

Po sto rokoch, v devätnástom storočí by sa už dala očakávať v uhorskom poľnohospodárstve nejaká radikálna zmena, nič také sa však nekonalo. Zaostalá technika si vyžaduje veľké množstvo pracovných síl, stále sa žne srpmi a žatva trvá dva mesiace. To, čo v lete zožnú srpmi, niekde aj kosami, čo predsa len o niečo urýchlilo kosbu, museli mlátiť v jeseni a v zime.

Po uplynutí storočia sa už nepoužívajú na mlátenie kone, ktoré šliapaním po obilí toto vymlátia, ale nahradili ich cepy. Nevedno z akých dôvodov sa cepy nepoužívali aj predtým v celej krajine, veď na obrázkoch zo 14. storočia sú vyobrazení muži s cepmi, tzv. mlackovia. Historik O. R. Halaga hovorí, že v Košiciach sa medzi povolaniami uvádza v 15. storočí aj šliapač nohami, ale to sa netýkalo obilia, ale povolania ako takého, a že v Košiciach sa v tej dobe mlátilo cepmi. Za celodennú mlatbu platili mlackom v roku 1405 po 9,5 groša. Vyše osemdesiatroční seniori zo Zemplína spomínajú na kosenie obilia kosou po druhej svetovej vojne.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 628
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 372
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 863
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 499
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 988
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 363
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 032
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 643
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 564
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 313
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Historik Henrich Hrehor.

Hodnotí aj súčasný stav v spoločnosti.

4 h
Vrtuľníky Black Hawk lietajú so študentami aj počas lockdowvnu. Slovak Training Academy zdôrazňuje, že to má odobrené hygienikmi.

Vrtuľníková akadémia sa drží toho, že študenti lietať smú.

4 h
Informačné tabule osadili až v priebehu januára. Do správnej výšky ich dajú na druhý pokus.

Na viacerých nových parkoviskách zabudli na informácie o spôsoboch platby.

4 h
Ilustračná fotka.

Sám už koronavírus prekonal.

4 h
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

10 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

8 h

Rozhovory ZKH s primátorom Bratislavy Matúšom Vallom.

8 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop