Korzár logo Korzár
Utorok, 17. júl, 2018 | Meniny má Bohuslav
Nájdete nás na webe
V GEMERI ORALI HORNIKOM A ROVNIKOM, V ŠARIŠI PESTOVALI MANNU

Čo v lete zožali, v zime vymlátili koňmi aj cepmi

V zime, keď bola pôda prikrytá snehovou perinou a odpočívala pod ňou v zimnom spánku, slovenský, či vlastne uhorský roľník odjakživa nemal času zaháľať.

Žatva v 14. storočí. Obilie pokosili srpmi a potom ho vymlátili mlackovia, ktorým Košičania platili na deň po deväť a pol groša.(Zdroj: archív)

Pripravoval sa na ďalší poľnohospodársky rok a ak do začiatku zimy vymlátil obilie, mal by to stihnúť počas nej. Zožatá úroda bola pozvážaná v humne (stodole), a ak bola bohatšia, mlatba sa pretiahla do konca zimy. Tak to bolo aj v osemnástom i v devätnástom storočí.

Prečo spomíname poľnohospodárske práce a túto dobu? Celé osemnáste storočie je dobou rekonštrukcie ekonomiky uhorského štátu, roztrieštenej tureckou okupáciou, pričom vtedy, ako aj v predchádzajúcich storočiach základom spoločenskej výroby a hlavným zdrojom výživy obyvateľstva na Slovensku bolo poľnohospodárstvo - pestovanie obilnín a chov dobytka.

Článok pokračuje pod video reklamou

Obraz o stave obyvateľstva

Na začiatku 18. storočia v rokoch 1715 - 1720 urobili sčítacie komisie vo všetkých stoliciach daňové súpisy, na základe ktorých vznikol, aj keď nie veľmi presný, obraz o stave obyvateľstva, o jeho hospodárskych a sociálnych pomeroch. Celé Uhorsko bez Sedmohradska malo asi dva milióny obyvateľov, Slovensko približne 650- až 700-tisíc. Ich počet poklesol v 17. storočí v dôsledku vojen, tureckých vpádov i povstaní a morovej epidémii v rokoch 1710 - 1712 podľahla asi desatina obyvateľstva Slovenska.

Úpadok miest aj remesiel

Podľa tohto súpisu bolo na Slovensku okolo 3 800 obcí a samôt, kde žili poddaní primitívne a v biede, mnohé sídla boli vyľudnené. V búrlivom 17. storočí upadli a boli spustošené tiež naše kráľovské mestá, medzi nimi Košice so 4-tisíc obyvateľmi (pre porovnanie: v roku 1480 mali vyše 8 600 obyvateľov) aj Prešov. Tiež utrpeli stratou obyvateľov, boli zadlžené, preťažené daňami i povinnosťou vyživovať a ubytovávať vojsko. Bratislava mala podľa vtedajšieho súpisu tiež menej - 10-tisíc obyvateľov, aj Štiavnica - 7-tisíc a Kremnica - 5-tisíc. Mnohé mestá mali nadmerný počet remeselníkov, ako napr. Kežmarok s 2 tisícmi obyvateľov a až 290 remeselníkmi. Nedokázali sa uživiť remeslom, ktoré začalo upadať, a preto sa remeselníci v mnohých mestách a zemepanských mestečkách zaoberali aj poľnohospodárstvom.

Gemerské pluhy "hornik a rovnik"

Zastaraná primitívna agrotechnika, jej pomalý vývoj, konzervativizmus a zaostalosť ľudí vplývali na nízku produktivitu. Na to nemusí byť nik agronómom, aby usúdil, že siatie obilia do riadkov sa začalo v Uhorsku uplatňovať prineskoro - v 17. storočí. Železný pluh vyrobili v roku 200 pred n. l., v šiestom storočí n. l. zdokonalili pluh s krájadlom, radlicou a odhŕňačom na obracanie pôdy pri oraní, lenže u nás v 18. storočí orali dreveným pluhom.

Ladislav Bartholomaeides (1754 - 1825) gemerský osvietenec a evanjelický kňaz v Ochtinej, autor Monografie o Gemerskej stolici píše o orbe a sejbe v Gemeri, kde: "obyčajný pluh a brány sú celým náradím, ktoré sa používa pri siatí. V ľahkej piesočnatej zemi nepoužívajú ani brány. Namiesto nich sa vezme viazanička prútia a ťahá sa po roličke na priečnom drevci sformovaná na širokú metlu. V Gemerskej stolici majú vrchári dvojaké pluhy: hornik - na oranie na vŕškoch a rovnik na úzkych rovinkách."
Od etnografa a publicistu Jána Čaploviča (1780 - 1847) sa dozvedáme, že Slovák seje všetky druhy obilia a strukovín okrem kukurice, ktorá sa seje v nižšie položených stoliciach častejšie, ale vo vyšších polohách len zriedkavo, a to v záhradách ako dezert. V Šarišskej stolici pestujú kukuricu okolo Šalgovika, kde ju volajú "manna". Historici vysvetľujú pestovanie v záhradkách kvôli tomu, aby sa z kukurice nemusel platiť zemepanský deviatok ani cirkevný desiatok. Čaplovič píše o kosení obilia kosou: "Kosu spomínam preto, lebo sú v Uhorsku národy, ktorým sa o kose ani nesníva, a Slováci ich omnoho predčia.

Dorobiť všade všetko

Jednotlivé stolice, kraje i jednotlivé roľnícke rodiny boli hospodársky izolované, a preto chceli dorobiť všade všetko. Pre trhovú produkciu prevažovalo v nížinách pestovanie obilia - najmä jačmeňa, raže, ovsa, miešaniek, najmenej pšenice. V severných stoliciach prevládal chov rožného dobytka a oviec, konope a ľan pestovali na celom Slovensku, najviac na Spiši a v Šariši, tabak vrchnosť zakazovala pestovať aj fajčiť.

V prvej polovici 18. storočia sa začínajú udomácňovať kvalitnejšie odrody vínnej révy pre výnosný trh s vínom. V zakladaní viníc i obchodovaní s vínom boli príkladom Košičania už od 13. storočia a medzi ich výnosmi z pôdy prevažovali v 14. storočí zisky z vína. V druhej polovici storočia mali iba v Košiciach vinice na Hradovej, v osade Čermeľ, na Červenom brehu, pri Rakovom potoku, za Hornádom, v Opátskom lese a inde v chotári mesta, čo im bolo stále málo a kupovali pôdu pre vinice aj v iných chotároch.

Nízke výnosy z pôdy

V 18. storočí prevláda v Uhorsku trojpoľný, niekde dokonca dvojpoľný systém, nepoužíva sa hnojenie, alebo v malom množstve, pretože rožný dobytok sa väčšinou zdržiaval a pohyboval vonku, kde sa pásol, ošípané nechovali v chlievoch, tie spásali pod stromami žalude. Košickí mešťania, tí boli progresívni. Mali ustajnený rožný dobytok v maštaliach pri svojich domoch v meste, hnoj v 14. - 15. storočí vyvážali na vozoch na polia za mesto - denne aj do dvadsať vozov -a bohato ich hnojili.
Kde je málo hnoja, sú malé aj výnosy. Zasiate zrno vracalo úrodu priemerne troj- až štvornásobnú, na severe menej, na juhu viac. Ak sa k tomu pridružili prírodné pohromy, požiare, nastal hlad. Orie sa pluhmi s drevenou konštrukciou, ktoré pôdu iba ľahko rozrývajú, obilie sa kosí srpmi, čo bolo veľmi namáhavé, zdĺhavé a primitívne. Na takú žatvu so srpmi bol potrebný veľký počet ľudí. Mlátilo sa šliapaním koňmi, čo bolo mimoriadne stratové, a tiež cepmi.

Po storočí takmer žiaden pokrok

Po sto rokoch, v devätnástom storočí by sa už dala očakávať v uhorskom poľnohospodárstve nejaká radikálna zmena, nič také sa však nekonalo. Zaostalá technika si vyžaduje veľké množstvo pracovných síl, stále sa žne srpmi a žatva trvá dva mesiace. To, čo v lete zožnú srpmi, niekde aj kosami, čo predsa len o niečo urýchlilo kosbu, museli mlátiť v jeseni a v zime.

Po uplynutí storočia sa už nepoužívajú na mlátenie kone, ktoré šliapaním po obilí toto vymlátia, ale nahradili ich cepy. Nevedno z akých dôvodov sa cepy nepoužívali aj predtým v celej krajine, veď na obrázkoch zo 14. storočia sú vyobrazení muži s cepmi, tzv. mlackovia. Historik O. R. Halaga hovorí, že v Košiciach sa medzi povolaniami uvádza v 15. storočí aj šliapač nohami, ale to sa netýkalo obilia, ale povolania ako takého, a že v Košiciach sa v tej dobe mlátilo cepmi. Za celodennú mlatbu platili mlackom v roku 1405 po 9,5 groša. Vyše osemdesiatroční seniori zo Zemplína spomínajú na kosenie obilia kosou po druhej svetovej vojne.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  4. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  9. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  10. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 15 834
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 13 081
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 732
  4. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 049
  5. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 7 638
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 111
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 479
  8. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 056
  9. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 574
  10. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu! 2 530

Neprehliadnite tiež

V areáli Bane Bankov sa hromadí nelegálny odpad, rieši to kriminálka

Priestor láka dobrodruhov a adrenalínových nadšencov.

Delňa má vodu v poriadku. Vstup je zatiaľ zdarma

Kúpanie je na vlastnú zodpovednosť.

Na Brekovskom hrade jedli vidličkou skôr ako Francúzi

Po nezaschnutej dlažbe hradnej kaplnky v Jasenove prebehol rys.

Michalovskí futbalisti v novej sezóne poškuľujú po prvej šestke

Úvodný zápas proti Žiline môžu zmariť osýpky.

Komentár Michala Franka

Za Mariánom Troligom: Zmenená titulka

Chcem veriť, že sa projekt dotiahne. Prešov si tento sídliskový štadión zaslúži.

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Trump je prázdna nádoba, napĺňajú ho masy

Trump je zrkadlom ich horšieho ja, ktoré museli často skrývať pred svojimi deťmi, susedmi či zamestnávateľom.

SVET

Vlastizrada. Trumpa kritizujú za podlizovanie sa Putinovi

Európa sa obáva, či sa môže ešte na USA spoliehať.

DOMOV

Zálohovanie plastových fliaš je bližšie. Na aké prekážky naráža?

Zálohovaním sa vyzbiera 90 percent fliaš.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop