V obrane spoločnej meny, ktorú objíma s láskou hodnou politika, čo kedysi maľoval k hviezdičkám na modrom pozadí i holé zadky, má Fico jednu pravdu: "Treba zaťať zuby a vydržať." Áno, presne tak. Sekera už bola zaťatá, na zatínanie zostali už len zuby... Inak sa mýli, ten Fico, vo všetkom, ako obvykle. "Problém nemá euro, problém majú niektoré členské štáty eurozóny za to, že neboli možno finančne zodpovedné, ako mali byť." No. Odhliadnuc od klasiky, že "pozri, kto hovorí", ak vezmeme vec prísne dogmaticky, tak skutočne nebude problém eura, či si zaň kúpite osminku masla, alebo celé. Bude to váš problém, teda len a len ľudí, ktorí majú v eurách príjmy a úspory. A nezlepší ho ani nula navyše, ktorá na cifre k výplate pribudne (to je jeden scenár). Akurát Slováci, ktorí si ešte neodvykli od počítania v korune, sa s realitou zžijú ľahšie ako Nemci, úbohí odchovanci marky... Hahaha.
Euro je problém, vážený súdruh Fico. Funguje totiž ako podzemný rozvod, potrubie, ktoré roznáša krízu dlhov i tam, kde by sa ešte rôčik-dva neprejavila. Bez ohľadu aj na euroval, na ktorý nemáme, ale v ňom sme, napr. írsku krízu by sme znášali na SR podstatne jednoduchšie. (Azda s výnimkou bánk, do bilancií ktorých nevidíme.) Zásadný problém je zvýšenie úverového rizika, ktoré hrozí "líznuť" slovenské dlhopisy. Áno, bolo príjemné skryť sa za nemeckú prirážku (v Grécku by vedeli rozprávať), kým euro zahmlievalo skutočný stav jednotlivých krajín, kríza však "individualizovala" riziko. Čechom s korunou či Poliakom so zlotým sa momentálne sedí na vlastných dlhoch omnoho komfortnejšie než SR. (Momentálne. Pred dvoma rokmi bola situácia úplne obrátená.)
Vzťah Fica a eura je ilustrácia jednej z hrozných nerestí demokratickej politiky. Volá sa propaganda úspechu. Nielen tento expremiér, ani regimenty eurolídrov nepriznajú, že hrozby nedocenili, že želanie bolo otcom myšlienky, že veci sa im vymkli z rúk. A (aj keď mäkké pristátie stále nie je vylúčené) že pravdu mal ten Milton Friedman, ktorý hovoril, že menová únia nemôže existovať bez jednotnej hospodárskej politiky. Pakt stability nebol zábranou, ale spolupáchateľom toho, že nie "niektoré štáty eurozóny" (Fico) narobili dlhy, ale takmer všetky. Pričom nejde len o politickú nepriechodnosť "federalizácie" dlhov, ktoré môže slobodne vyrobiť 16 suverénnych vlád. Chronický problém eura je aj jedna úroková miera, ktorá nemôže zároveň sedieť krajine zápasiacej o rast 1 percento HDP a súčasne i takej, ktorá rástla o šesť percent desať rokov po sebe. To je prípad Írska.
Vážnejší prípad je už len Fico. Jeho reč, že "nepokúšajme sa spochybňovať euro, to by bola najväčšia chyba", skvele zapadá do diskusie, ktorej novú rotáciu práve dodala analýza CEBR, podľa ktorej "zachovanie eurozóny v súčasnej podobe je pravdepodobné asi na 20 percent". Netreba sa plašiť, i to je len jeden z veľa názorov, avšak ilustruje, akú súvislosť s realitou má diškurz, ktorý vedú Fico so Sulíkom... Zo slovenskej politickej triedy je v obraze jediný Mikloš, ale i ten korčuľuje ako Pľuščenko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
