A problém je, že rozhorčenie z Orbána a jeho "dvojtretinovej" demokracie sa pred sviatkami akosi vyliali z brehov. Nie je jasné, na čo sa čakalo, podozrenie znelo, že "bruselskí" nechcú rušiť predsedníctvo. Avšak ak nemecká vláda dá stanovisko, že "pozorne sleduje vývoj okolo mediálneho zákonodarstva v Maďarsku", tak to už je signalizácia, aká sa "nosila" naposledy za Mečiara... A nie je sama, nádej, že "maďarská vláda uspokojivo vyrieši túto otázku, a že to nebude mať vplyv na úspešný priebeh predsedníctva", je aj na stránke britského MZV. A to je "len" diplomacia. O tri stupne tvrdšie formulácie ("mediálny zákon otvára dvere štátnej buzerácii kritických médií, čo je hanba pre demokratický štát" – die Welt, a podobne) pretekajú stránkami nemeckej tlače, pričom etalón porovnania nie je Mečiar (na toho už všetci zabudli), ale Haider...
Vzniká neštandardná situácia. Predsedníctvo, iste, nie je žiadna mocenská pozícia, 90 percent agendy dedí od predchodcov. Organizuje však summity i "podsummity", zjednáva ich program a má koordinačnú funkciu pri sporoch, kde predsednícky štát vystupuje ako mediátor... A predstava, ako Orbán za vrchstolom zbližuje stanoviská napr. v otázke sprísnenia Paktu stability, je, hm, hm, celkom divoká. V situácii, keď sú na programe dňa kanonády typu "Orbán a jeho strana pracujú na tom, aby sa ich absolútna moc zmenila na trvalé usporiadanie" (Suddeutsche Zeitung), a podobne, a ľavica v EP už chystá rezolúcie, má toto maďarské predsedníctvo nadrobené na ozajstný politický problém. Od januára sa takto ocitneme v unikátnej konštelácii: EÚ proti predsedovi. Predtuchu, že sa dožijeme napr. aj bojkotu nejakého podujatia (alebo čiastočného, teda účasť na nižšej úrovni), ktoré Maďari zorganizujú doma, utlmuje zatiaľ azda len zlá skúsenosť s izoláciou Rakúska (2000).
Čo z toho vyplýva pre SR, je nejasné. Zvlášť po júni, až skončí ako predseda, však počítať treba aj so scenármi izolácie Orbána, keďže, ako poznamenal jeden nemecký pisateľ, Haider bol oproti Fideszu "opereta"... Napokon to, aby predsedníctvo Maďarom teraz ani neodovzdali, už odporučil "zelený" Jurgen Trittin... Samozrejme, to najposlednejšie, čo Orbánovi chodí po rozume, je poslúchnuť výzvy, aby zmenil (opravil) mediálnu legislatívu, ktorú práve prijal... Aj keď pri známych pomeroch napr. v Taliansku (ale napr. aj nechutné britské zákony proti ohováraniu) je pozoruhodné, že Európu nakopol až útok na slobodu slova (a nie napr. oklieštenie ÚS, či znárodnenie penzií, čo nie je o nič menej), toto sa dalo očakávať. I preto vyznieva čudne agenda, ktorú riešila pred dvomi týždňami s Orbánom Radičová, i čerstvá Dzurindova výzva, aby Visegrád budoval spoločné vyslanectvá... Isté je toľko, že zrážka "režimu národnej spolupráce" v Budapešti s menovým fondom, podnikateľskými združeniami Európy (práve sa ozvali), finančnými trhmi a teraz už aj s EÚ samotnou ovplyvní bilaterálne vzťahy väčšmi než pätnásť komisií podľa medzištátnej zmluvy a všetky deklarácie o "visegrádskej spolupráci".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
