Základná látka, alebo „pralátka", z ktorej sú utkané liberálne demokracie, a na čom stoja či padajú, je dôvera ľudí v jej základné inštitúcie. To sú, medzi iným, aj všetky volené telesá. Ak miera dôvery k usporiadaniu, ktoré máme, v spoločnosti veľmi upadne, a prekríži sa to s nejakým zdivočením krízy, tak stúpa riziko dôsledkov veľmi neblahých, na aké by sme ani nepomysleli. Jednoducho, existuje hranica, za ktorou už sloboda prejavu, táto veľká vymoženosť a výdobytok, začína pracovať proti demokracii.
Nepadajte zo stoličiek. Ozaj zásadné vyjadrenie k inaugurácii primátora, koalíciám a podobne, alebo aj vo väčšej kocke ku košickej politike, či komunálnym pomerom, by sa dalo interpretovať len ako vyslovenie nedôvery celému politickému systému. To už nie je o nejakom Rašim, Lazárovi či Lenártovej, či o tom, kde všade ešte budú a nebudú cudzopasiť na verejných rozpočtoch, ale o tom, že voliči by nemali stratiť základnú vieru v to, že demokratické usporiadanie pomerov je i vo svojej nedokonalosti stále najlepšie, má zmysel a nepotrebujeme tu žiadnu ďalšiu revolúciu (viď Orbán). Ešte aj keby Košice v tejto kríze prišli o tretinu rozpočtu a Slovensko o, hm, desatinu HDP (aby sme nepreháňali), a veľa občanov o istoty, o ktorých si donedávna mysleli, že sú definitívne.
Poctivý a súčasne hlbší názor nielen o Košiciach, ale samosprávnej demokracii vôbec, je nepublikovateľný. Teda nie tak, aby jeden neupadol do podozrenia, že je agentom extrémnej ľavice typu Wallerstein (a pod.), ktorému ide o zmenu zriadenia, pričom tá je cestou slobodných volieb nedosiahnuteľná. Nepublikovateľný je nie pre potrebu neopustiť politicky korektné vyjadrovanie, ale z dôvodu pokory, že demokracia je procedúra, o ktorej sa hovorí, že je vládou ľudu, skrz ľud a pre ľudí, ale ide v nej len o to, že niekto proste musí byť zvolený, aby mal legitimitu písať zákony či všeobecne záväzné nariadenia (v obci), a potom ich legitímne vymáhať. Keďže akokoľvek absurdný poriadok (napr. zdravotné odvody z prenájmu!), na ktorom sa obec (štát) slobodne a nenásilne dohodne, je lepší než anarchia.
Ani štrbinu pre iné vysvetlenie než to, že zmyslom systému je v prvom rade uspokojenie vlastných pasažierov, nenechávajú napr. orgie, ktoré v súvislosti s odmeňovaním prebiehajú po celom Slovensku. Historka, ako Rašimu vymerali „len" základný plat preto, lebo nevedeli ani správne napísať návrh, je nádherná. Sumarizuje súčasne ciele i kvalitu i prognózu v tom zmysle, že ak toto nové súručenstvo mimo sebaodmeňovania ešte niečo vyprodukuje, tak len ako „collateral damage" (vedľajšiu škodu) z toho, že sa vyskytli.
No. A to už sme zašli priďaleko. Nový primátor Trenčína, ktorý do toho vhupol akoby z inej planéty, bol ešte v kampani „prekvapený, ako pravicové strany fungujú na komunálnej úrovni. Majú podelené sféry vplyvu, majú vytvorené väzby a nedá sa cez ne preraziť". Hahaha. Ak odhliadneme od faktu, že od ľavice v KE nič takého, samozrejme, nehrozí, tak pomenoval jeden z menších problémov samosprávnej demokracie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
