érka opúšťa svoju (mediálne vymodlenú) pozíciu nekompromisného stínača hláv nehodných účasti v protikorupčnej vláde.
Už keď Radičová odklonila verdikt do závislosti na výroku NKÚ, bolo zrejmé, že ustupuje Sulíkovi, ktorý hrá bezohľadnejšie, keďže vložil do banku i pád vlády. To, že mu uverila a neotestovala, či neblufuje, pripraví koalíciu o kus kreditu v tých kruhoch, kde dôveru ešte požíva. Nebude to nijako fatálne, veď peľ nevinnosti z tváre spolku prvých šesť mesiacov šmirgľom vzalo, ale viere v lepšie časy to nepomôže. Pričom sympatizanti ešte netušia, že Sulíkova zaťatosť nemusela vyvierať iba z hrdosti, teda nenechať so sebou vyzametať dlážku (ako Mečiar a Slota), ale trebárs i z núdze, že Martina Chrena na ministerstve hospodárstva veľmi potrebuje...
Formálne aj principiálne, Radičová štátneho tajomníka vykončiť mohla. Podmienka, ktorú si (neopatrne) dala, teda že mimo transparentnosti (hahaha, tá nesporne bola) musí byť kontrakt Hayeka aj „efektívny“ a „hospodárny“, jednoducho splnená nebola. To zo záverov NKÚ, ktoré konštatujú „nezabezpečenie hospodárnosti“ zo strany ministerstva financií asi na troch miestach, proste vyplýva. Áno, vy môžete povedať, že či je vecou súkromníka, ktorý je v kontrakte so štátom, ísť proti sebe a starať sa o verejné peniaze, tu však práve nastupuje ten akože etický konflikt s terajším postavením štátneho tajomníka. To je pritom len formalizmus, v reále, ktorý, samozrejme, žiaden NKÚ pomenovať nevie a nemôže, ide o klasické dolovanie štátnych peňazí cez zákazku, ktorej predmet je v lepšom prípade pochybný, v horšom totálne zbytočný, a súťaž sa vypisuje (inscenuje) práve a len preto, aby sa presunuli na inú adresu.
Napriek povedanému, Radičová sa zle nerozhodla. Koalícia je taká, aká je, nie akú si niekto vysníval po útrapách zo Smer-SNS-HZDS, a akú by ju chcel vidieť. Ak vezmeme Radičovej poučku (za ktorú ju kedysi bili ako žito), že „morálka je to, na čom sa dohodne spoločnosť“, tak Chren (i Švejna, ktorý odstúpil), vôbec nevyčnieva z davu. Teda v zmysle, že by mal nižšiu morálku... Spôsob, akým Hayek Consulting robili biznis so štátom, nie je žiadnou výnimkou, ale normálnym príbehom, ktorého účastníci nevidia žiadny rozpor so svedomím, lebo tak beží život... Práve to, že nadácia Hayeka vždy zdôrazňovala menší štát a menej výdavkov, je paradox kauzy... A iné vyvrcholenie by bolo nespravodlivé azda aj preto, lebo na rozdiel od regimentov parazitov a zlatokopov, navešaných na verejné obstarávanie ako hlavný zdroj obživy na Slovensku, nadácia Hayeka sa zapísala aj podstatne prospešnejším spôsobom. Napríklad vykonala toľko práce a osvety v dôchodkovej kauze, že ak po Ficovi dnes nie sme tam, kde Maďarsko s Orbánom, je to nepriamo aj ich zásluhou. Nikoho to z ničoho nevyviňuje, ale také jednoduché asociovanie s obyčajnými zlodejmi, ktorých sú okolo eurofondov a spol. armády, je predsa len zlomyseľnosť a skreslenie v ich prípade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
