Pravdu povediac, otázka nie je celkom korektná, pretože jedna vec je maximálna rýchlosť vlaku na krátkom úseku, druhou jeho priemerná rýchlosť, no a treťou maximálna rýchlosť vlakovej súpravy pri testovacej jazde, čiže čosi ako svetový rýchlostný rekord na železnici. Rekord v tejto tretej kategórii patrí francúzskej súprave TGV, ktorá pri testovacej jazde v apríli 2007 dosiahla rýchlosť 574,8 km/h (to je približne toľko, ako je cestovná rýchlosť turbovrtuľového lietadla ATR, lietajúceho z Prahy do Košíc). Rýchlostný rekord pre regulárnu vlakovú súpravu s cestujúcimi na palube si nedávno prisvojili - čo vás možno prekvapí - čínske štátne železnice. Súprava vysokorýchlostného vlaku typu CRH380AL dosiahla začiatkom decembra pri jazde na pravidelnej „linke" (pri takýchto vysokých rýchlostiach už snáď môžeme používať leteckú terminológiu) medzi Pekingom a Šanghajom maximálnu rýchlosť 486,1 km/h. Stalo sa tak na 220 km dlhom úseku vysokorýchlostnej trate medzi mestami Zaozhuang a Bengbu. Celá nová trať medzi Pekingom a Šanghajom meria 1 318 km a jej výstavba stála vyše 33 miliárd dolárov. Súpravy CRH380, ktoré na tejto trati jazdia, boli vyvinuté čínskou spoločnosťou China South Locomotive & Rolling Stock Corporation Limited (CSR) a vyrába ich firma CSR Qingdao Sifang Locomotive & Rolling Stock Co., Ltd. Kratšia súprava CRH380A má osem vozňov, je dlhá 203 metrov a uvezie 494 cestujúcich. Súprava CRH380AL má 16 vozňov, jej celková dĺžka je 401,4 metra a kapacita 1 027 cestujúcich. Vozne oboch súprav sú rovnaké, ich šírka je 3 380 mm a výška 3 700 mm. Hnacie elektromotory kratšej súpravy majú celkový výkon 9,6 MW, celkový výkon elektromotorov dlhšej súpravy je 20,44 MW. Elektromotory sú z nadzemného vedenia napájané striedavým napätím 25 kV. Čínske ministerstvo železníc si v septembri 2009 objednalo sto 16-vozňových súprav a 40 kratších súprav. Dlhšie súpravy môžu trvalo jazdiť rýchlosťou 350 km/h a ich maximálna rýchlosť v bežnej prevádzke je 380 km/h. Mimochodom, napadla mi otázka: aké sú dva hlavné rozdiely medzi slovenskými a čínskymi železnicami? Prvý je ten, že prvý vlak prišiel na Slovensko (do Bratislavy) v roku 1848, zatiaľ čo prvá čínska železničná trať bola otvorená o 28 rokov neskôr, v roku 1876. Druhým rozdielom je to, že u nás začali nedávno vlaky na jednom krátkom úseku jazdiť rýchlosťou 160 km/h, zatiaľ čo čínsky rýchlovlak dosiahol (dodajme, že výnimočne) trojnásobne vyššiu rýchlosť. Aj pokrok má rôzne tempo...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
