Slnko, túto k nám najbližšiu hviezdu, začali astronómovia študovať už pred niekoľkými storočiami. Detailné informácie o tom, čo sa deje na povrchu Slnka i v jeho vnútri, však začali vedci získavať až z vesmírnych sond, vysielaných k „našej" hviezde v ostatných desaťročiach.
Štartovala v roku 1995
Jednou z nich je sonda SOHO, ktorú na štúdium Slnka vyslala európska vesmírna agentúra ESA v spolupráci s americkou agentúrou NASA. Skratka SOHO znamená SOlar Heliospheric Observatory, čiže solárne (slnečné) héliosférické observatórium. Sonda SOHO bola do vesmíru vyslaná raketou Atlas-IIAS, ktorá z mysu Cape Canaveral odštartovala 2. decembra 1995. Táto sonda je takpovediac „zaparkovaná" v tzv. Lagrangeovom bode L1, čo je miesto medzi Slnkom a Zemou, v ktorom sa kompenzujú gravitačné účinky oboch týchto vesmírnych telies.
1,5 milióna kilometrov
Bod L1 je od nás vzdialený približne 1,5 milióna kilometrov. Z tohto bodu má sonda trvalý a „perfektný" výhľad na Slnko a môže svojimi prístrojmi priebežne merať rôzne parametre slnečnej činnosti. Na palube sondy je 12 prístrojov, pričom deväť z nich vyvinuli európske multinárodné tímy, tri tímy pod americkým vedením. Zaujímavosťou je, že na snímkach zo širokouhlového korónografu, určeného na výskum slnečnej koróny, bolo objavených už vyše 1 500 komét, ktoré kvôli blízkosti k Slnku nemohli byť objavené pomocou pozemných ďalekohľadov.
Firmy zo 14 krajín
Na zhotovení sondy sa podieľali spoločnosti zo 14 európskych krajín, pričom vedúcu úlohu hrala firma Matra-Marconi (dnes Astrium). Prístroje sondy študujú horúce vnútro Slnka, jeho viditeľný povrch i búrlivú atmosféru, ako aj vzdialenú oblasť, v ktorej sa tzv. slnečný vietor „stretáva" s atómami, prichádzajúcimi z medzihviezdneho priestoru. Vesmírna misia SOHO mala pôvodne trvať dva roky, ale prístroje sondy fungovali tak bezchybne ďalej, že v októbri 2009 bola misia predĺžená do konca roka 2012. Sonda SOHO posiela denne riadiacemu centru 250 MB údajov o činnosti Slnka. Archív misie SOHO už obsahuje milióny snímok Slnka.
Sprístupnili archív
Agentúra ESA sa preto rozhodla verejne sprístupniť tento archív, a to prostredníctvom softvérového produktu JHelioviewer (čiže čosi ako prehliadač Slnka, pričom písmeno J na začiatku znamená, že program je napísaný v jazyku Java). Údaje a snímky sú tak prístupné nielen astronómom a vedcom, ale každému, kto sa o Slnko a procesy na ňom prebiehajúce zaujíma. Program JHelioviewer umožňuje interaktívne pracovať so snímkami Slnka. Užívateľ môže napríklad naskladať na seba snímky Slnka, získané rôznymi prístrojmi, môže vytvoriť animovanú sekvenciu či celý film, ktorý zobrazí vývoj Slnka za ostatné desaťročie.
Môžete si ho stiahnuť
Pretože k dispozícii sú údaje za vyše 14-ročné obdobie, užívateľ môže sledovať meniacu sa aktivitu Slnka počas celého 11-ročného solárneho cyklu. V archíve si môžete napríklad vyhľadať, ako vyzeralo Slnko v deň vašich narodenín či v hociktorý iný deň. Do archívu denne pribúdajú aj snímky, ktoré zhotovujú prístroje na sonde SDO (Solar Dynamics Observatory, čiže observatórium solárnej dynamiky), ktorú do vesmíru vyslala vo februári tohto roku americká agentúra NASA. Ak je teda pre vás zaujímavejšie to, čo sa deje na Slnku, než to, čo sa deje v našej politike, môžete si softvér JHelioviewer stiahnuť na internetovej adrese jhelioviewer.org (bez www na začiatku).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
