Marta Germušková (49) z Kapušian je profesionálnym rodičom (PR) rok a pol. Predtým pracovala ako vychovávateľka šesť rokov v prešovskom Krízovom centre a tri roky v Detskom centre Pre Teba, n. o., Detský domov v Cemjate.
"V detskom centre bola jedna skupina rodinného typu, ktorú minulý rok v júli zrušili a deti presunuli do profesionálnych rodín. Ja som vtedy dostala možnosť stať sa profesionálnym rodičom," hovorí Germušková.
Pri mame je najlepšie
Keď Marta dostala prvé dieťa ako profesionálny rodič, musela na to pripraviť aj svojich synov, tí sú však už dospelí, takže s tým problém nemali: "Oni vedia, že pre deti, ktoré k nám prídu, som teta Marta, ktorá sa o ne stará, ale potom odchádzajú k mame, lebo pri nej je najlepšie. Chápu to a berú moju prácu ako samozrejmosť."
Marta má teraz doma päťmesačného chlapčeka, ktorého dostala ako mesačného so zdravotnými problémami. "Dieťa, ktoré dostanete, môže mať za sebou rôzne traumy, psychické problémy, negatívne zážitky a aj zdravotné problémy. A vy sa musíte snažiť krôčik po krôčiku tie ich trápenia odstraňovať, "vyžehliť" ich pokrčenú dušičku," hovorí Marta.
Výhody a nevýhody
"Veľkou výhodou tejto práce je to, že človek nemusí dennodenne cestovať do práce, tým, že je doma. Naopak, veľkou nevýhodou je, že ste dvadsaťštyri hodín denne v zamestnaní a strácate kontakt s okolím. Už som bola zvyknutá na iný spôsob života. Vlastné deti mám už veľké, mohla som ísť, kam som chcela. Teraz sa to nedá. Keď niekam potrebujem ísť, musím poprosiť synov, aby mi ho postrážili. Ale človek má pri cudzom dieťati, ktoré má na starosti, oveľa väčší strach, aj keď v minulosti som sa už starala aj o dvojičky a tiež o dvoch chlapcov, ako vychovávateľke mi skúsenosti nechýbajú. Pocit zodpovednosti je tu však väčší ako pri vlastnom," podotýka.
Mravčia práca
Profesionálne rodičovstvo nie je len o tom, že máte radi deti a chcete sa o ne starať. Je to psychicky, emocionálne veľmi náročná, mravčia práca a nie je to o výchove. "Len čo ho začnete vychovávať, všetko pokazíte. Vašou úlohou je hľadať príčiny, dôvody, prečo sa daný chlapec či dievča správa neprimerane. Musíte nájsť spôsob, ako si získať jeho dôveru, a tak ako hodinár opravuje hodinky, tak aj vy poopravíte jeho nedostatky a traumy. Potom toho hotového človeka, bez akejkoľvek chybičky, dostane rodina do adopcie ako svoje vysnené dieťa a profesionálny rodič ide ďalej," podotýka skúsená vychovávateľka.
Odchod dieťaťa od profesionálneho rodiča nie je bez sĺz, ale tak to má byť, pretože keď od nás odchádza milovaný človek, plačeme. Pani Marta vraví, že vtedy si človek musí uvedomiť, že to dieťa ide do lepšieho, do rodiny, kde už bude navždy a vy môžete pomôcť ďalšiemu. "Túto prácu odporúčam hlavne tým, ktorí nemajú zamestnanie a majú dobrý vzťah k deťom. Ako profesionálnemu rodičovi vám zverené dieťa nepatrí a musíte rátať s tým, že od vás časom odíde. Občas sa ma susedia, ktorí ma málo poznajú, vypytujú, kde je to dievčatko, ktoré so mnou vídali, a nechápu, že sa u mňa deti striedajú. Veľa ľudí totiž o niečom takom, ako je profesionálne rodičovstvo, vôbec netuší," dodala pani Germušková.
Profesionálny rodič sa stáva zamestnancom príslušného detského domova, odkiaľ má dieťa.
Je to práca na hlavný pracovný pomer.
V prípade, že dieťa je už školopovinné, môže rodič okrem toho vykonávať aj inú prácu.
Dieťa môže odísť od profesionálneho rodiča aj po dovŕšení osemnástich rokov.
Maximálne tri deti môže mať doma jeden profesionálny rodič.
Práca profesionálneho rodiča sa končí rovnako ako v každom inom zamestnaní výpoveďou a v tomto prípade aj vrátením dieťaťa do domova.
Profi rodič má dieťa dovtedy, kým si ho niekto nevezme do pestúnskej starostlivosti alebo si ho neadoptuje.
Po odchode dieťaťa do inej rodiny sa s ním môže profi rodič stretávať, ale musí s tým súhlasiť rodič aj dieťa.
Pred dvoma rokmi bolo na Slovensku 263 profesionálnych rodičov (PR). Ich počet sa za dva roky zvýšil na 533, čoho výsledkom je fakt, že z roka na rok pribúda aj počet detí umiestnených v profesionálnych rodinách (v roku 2008 ich bolo 443, v r. 2010 946 + 26 mladých dospelých).
V roku 2008 bolo v Prešovskom kraji 47 PR. Ku koncu októbra tohto roka ich počet stúpol na 76, pričom sa zvýšil aj počet detí umiestnených v profesionálnych rodinách, ku koncu októbra je ich 137 + 4 MD (mladí dospelí).
Ako sa stať profesionálnym rodičom
1. Keď sa rozhodnete byť profesionálnym rodičom, treba sa prihlásiť na úrade sociálnych vecí a rodiny.
2. Záujemca musí mať najmenej úplné stredné vzdelanie a absolvovať prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti buď na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo u akreditovaného subjektu. V súčasnosti túto prípravu vykonáva občianske združenie Návrat, Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar a nezisková organizácia Miesto pod slnkom.
3. V rámci prípravy sa záujemca dozvie základné informácie o náhradnej rodinnej starostlivosti, o vývine dieťaťa, jeho potrebách a o právach dieťaťa v ústavnej starostlivosti. Súčasťou prípravy je nácvik praktických zručností vo výchovnej práci s deťmi a mladými dospelými.
4. Školitelia potom rozhodnú, či je človek na túto prácu vhodný, alebo nie. Po ukončení programu dostanete certifikát a môžete kontaktovať detský domov.
5. Ak žiadateľ o profesionálne rodičovstvo žije v partnerskom alebo manželskom zväzku, je vhodné, aby špeciálnu prípravu absolvovali obidvaja partneri. Ale nie je to nutné.
6. Na manžela/ku profi rodiča sa vzťahuje podmienka bezúhonnosti, ktorá sa overuje pre zistenie spôsobilosti pre náhradnú rodinnú starostlivosť.
7. Príslušný detský domov si najprv preverí bytové podmienky uchádzača o pozíciu profesionálneho rodiča a zistí ďalšie dôležité informácie, ako napr. možnosti školskej dochádzky dieťaťa, vzdialenosť zdravotného strediska. Až potom uzavrie pracovno-právny vzťah s profesionálnym rodičom.
8. Detský domov poskytuje profi rodičovi peniaze na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa. Suma závisí od veku dieťaťa, maximálne je to trojnásobok životného minima, teda 253,83 €.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
