Prostoreká psychologička Alica zo seriálu Panelák prežíva poriadne turbulentné životné situácie. Jej predstaviteľka Zuzana Vačková si síce túto temperamentnú rolu vychutnáva a divácky úspech ju teší, no ako vraví, omnoho väčšiu cenu má pre ňu nádherné obdobie, ktoré nastalo v jej živote. Sympatická herečka si rodinné šťastie a pohodu vychutnáva plnými dúškami. Vianoce strávi s najmilšími - so svojimi dvoma deťmi, s novým partnerom a jeho dvoma deťmi a s ďalšou rodinou. A pod vianočným stromčekom si bude želať, aby im toto šťastie vydržalo.
Vianočné prípravy sú pre každú ženu a najmä matku rodiny takou koncoročnou zaťažkávacou skúškou. Nechali ste si ich na poslednú chvíľu, alebo ste začali v predstihu?
- Náš dom zvyčajne začínam zdobiť pomerne skoro, lebo milujem svetielka na oknách a to je to prvé, čo vyťahujem a potom, samozrejme, aj vianočné dekorácie. Už v novembri som teda pozbierala tekvičky a nahradila ich Mikulášmi a začala som domček tak vianočne presvetielkovávať. Musím však priznať, že som veľký lajdák na darčeky. V tom neviem byť koncepčná. Niekto ich nakupuje už od marca, ja istotne nie, to si nechávam fakt na poslednú chvíľu. Vždy sa však teším na vianočné pečenie a to sme absolvovali asi pred týždňom. Každý rok si pozývam dobré kamarátky aj s ich dcérkami, spolu napečieme a keď už to máme hotové a celý dom pekne vonia, tak už máme krásnu vianočnú atmosféru.
Aký veľký je váš "cukrársky" babinec? Viem, že sa u vás stretávajú aj vaše kolegyne z televíznej obrazovky a divadla.
- To prapôvodné pečenie sa skladá len z dám, ktoré nie sú mediálne známe a to sú moje kamarátky ešte zo strednej školy. Ale keďže táto naša tradícia je úplne úžasná, tak postupom času sme do toho zaintegrovali aj Bibku Ondrejkovú, Katku Brychtovú, Zuzku Tlučkovú... Funguje to tak, že každá dáma si prinesie ingrediencie na dva svoje koláče, každá si ich upečie a podelí sa o ne s ostatnými. A keďže sa nás vždy zíde veľa, napokon máme asi takých 20 druhov pečiva. Ja vždy pečiem štedrák a také klasické kysnuté plnené moravské koláčiky.
Vzťah k pečeniu ste mali odjakživa, alebo to prišlo postupne s rokmi a s vlastnou rodinou?
- Moja mama nebola veľmi vysadená na pečenie koláčov, tá je skôr mäsový typ a je v tom fantastická, ale moja babička, od ktorej mám recept na tieto moravské koláčiky, tak tá dosť piekla. Ale nikdy mi nevedela dať presný recept a keď som sa jej pýtala ako na to, tak vždy vravela: "Tak to si vezmeš mouku... A kolik mouky babi? Tak přiměřeně..." Tak som pri tej babičke postávala, pozorovala ju a dnes aj ja presne tak pečiem. Takže ona ma k tomu viedla, ale až keď prišla rodina, tak som sa k tomu odhodlala sama.
Keď máte na Vianoce pripravené také skvelé maškrty, doprajete si z nich hojne, alebo sa počas sviatkov dokážete v jedle obmedzovať?
- Keď ma vidíte na obrazovke, tak vám musí byť jasné, že som gurmán... Rada by som si ten život, čo tu máme užila a nebudem sa trápiť tým, že si budem niečo odriekať a zvlášť na Vianoce.
Ako vyzerá štedrá večera u vás? Dodržiavate nejaké tradičné rituály?
- My síce nie sme nejako veľká rodina, mám len jedného brata, ale Štedrý večer sme už minulý rok trávili spolu a to sa nás zišlo dosť veľa - brat s rodinkou, ja s rodinkou, rodičia... . Na Štedrý deň ideme s detičkami do kostolíka po betlehemské svetielko, ktoré roznášame aj susedom a bez polnočnej omše a jej atmosféry si sviatky ani neviem predstaviť.
A čo darčeky? Deti zrejme píšu Ježiškovi. Vy tiež vopred poviete, čo by ste chceli nájsť pod stromčekom, alebo sa rada necháte prekvapiť?
- Prvorodený syn má už 18 rokov, takže tam je to už s tým, kto nosí darčeky jasné... No a naše dievčatká, sú vo veku šesť, štyri a jeden a pol roka, takže, samozrejme, písali Ježiškovi a keď nám Mikuláš doniesol nádielku do čižmičiek, v obálke sme mu nechali list pre Ježiška, aby to vybavil. Oni už presne vedia, čo chcú, keďže pozerajú reklamy a chodia nám všelijaké reklamné letáky, takže si už dávno pred Vianocami vystrihovali a podstrkávali mi, čo by chceli od Ježiška. Čo sa mňa týka ... ono je to dnes ťažké prekvapiť, keď už človek v podstate všetko má. Sveter si kúpim ja sama, knižky tiež veľmi rada nakupujem. Mňa osobne je veľmi ťažko prekvapiť a takisto to vidím u mojich blízkych. Ale každopádne darčeky nie sú o tom, že teraz potrebujem toto, tak poviem, choď to kúpiť a daj mi to pod stromček. Tak to určite nie. Vždy sa trápime a vymýšľame, aj keď je to dosť ťažké. Ale aj tak, najkrajšie predvianočné vyjadrenie mal môj syn, ešte keď bol malý a nemali sme peniaze, nemali sme televízor, ani video a ja som šetrila, že kúpim jedno aj druhé a Jakubko mi vraví "Maminka, prosím ťa, nemusíš šetriť, nemusíš nič kupovať, počkáme do Vianoc a ja napíšem Ježiškovi a on nám to potom prinesie.
A aké boli Vianoce vášho detstva?
- Rovnako krásne, nič im nechýbalo, mali tú pravú atmosféru, len čo sa týka darčekov, to bolo iné. Bola doba, kedy zohnať moderný sveter bolo priam nemožné a keď som ho našla pod stromčekom, veľmi ma to potešilo. A neviem, či by sa rovnako tešili aj teraz deti.
Pamätáte si na darček, ktorý vás najviac potešil?
- Jasné, že si pamätám! Bol to magneťák a k tomu taká ušušťaná páska Beatles. To bolo úžasné. Mala som asi 12 – 13 rokov a veľmi som po ňom túžila, lebo všetky moje kamarátky ho už mali. Tak na tento darček sa nedá zabudnúť.
Nemyslíte si, že to spomínané čaro Vianoc sa už kvôli komercii vytráca?
- Zubami nechtami sa tomu bránime. Snažíme sa presadiť, aj deťom vštepiť, že netreba mať veľa darčekov, že to nie je na sviatkoch to najdôležitejšie.
Podliehate predvianočnému stresu, ktorý by sa v týchto dňoch dal v nákupných centrách priam krájať?
- Ja si nenechám od druhých ľudí kaziť náladu a vyrábať stres. To sa ma vôbec netýka a keď je niekto vynervovaný a vystresovaný, tak nech sa s tým vysporiada sám. Nerobím si tragédiu z toho, či budem mať 10, alebo 5 darčekov, keď niečo nestihnem kúpiť, tak dám do obálky obrázok toho, čo som chcela kúpiť a dodám to potom neskôr.
Ste mamou rodiny, zamestnanou ženou, máte recept na to, ako vyčariť krásne Vianoce a neuštvať sa pritom?
- Neviem, či je to ten správny recept, možno niektoré ženy ma budú kritizovať, ale ja si myslím, že domácnosť sa nezrúti, ak nebudú umyté všetky okná, ani vtedy, keď nebude 20 druhov pečiva. Netreba si robiť ťažkú hlavu. Dôležitá je atmosféra a tú nerobia ani čisté okná, ani kopec koláčov, ani luxusné jedlo, ani nič podobné. Atmosféru robí človek a pohoda, ktorá v dome je. A tá sa nedá kúpiť ani za nič, na tú si treba len nájsť pokoj v duši.
K tradičným slovenským Vianociam patria aj osvedčené filmy a rozprávky. Máte vy svoje obľúbené?
- Bez Perinbaby a Troch orieškov pre Popolušku by to asi nešlo. Ja ich síce mám rada, no nie tak, že by sme si sadli k televízoru a sústredene pozerali. To nie. Je to skôr o tom, že sa deti hrajú, tam to ide a Kája Gott spieva.
Keď sme pri hudbe, máte aj obľúbené vianočné hity?
- Kedysi som kúpila takú výberovku tých všelijakých moderných vianočných pesničiek, ako Last Christmas, tak to mi teraz hráva v aute, aby som mala takú vianočnú atmosféru, ale pred dvomi rokmi sme dostali od Bibky Ondrejkovej vianočné cédečko Roba Opatovského a to sa veľmi ujalo. Vyčarí pohodu, moja dcéra na to krásne baletí, je to nevtieravé a veľmi príjemné, nič preamerikanizované, ani ultra folklórne.
Tieto sviatky budete tráviť doma, ale viete si ich predstaviť niekde inde – na chate, na dovolenke...?
- Zatiaľ sme to robili tak, že sme vždy boli u nás, nezvykli sme cestovať. Raz v živote som bola počas Vianoc na chate a ani to nevnímam, že to boli sviatky. Nejako mi to mimo domova nesedí a už vôbec si ich neviem predstaviť v trópoch.
Vaša seriálová postava "kočena" Alica z Paneláku má mimoriadne Vianoce – s novým partnerom doktorom Malým, ale aj s trápením – s chorobou. Ako sa vám, takej slnečnej povahe hrá takéto niečo nepríjemné?
- Nie je to moja prvá skúsenosť pred kamerou s onkologickým ochorením. Už v konkurenčnom seriáli som hrala takúto pacientku, ale tam som nemala šťastie na happyend. Ale táto Alica je úplne niečo iné, tá sa nepoddáva, ona bojuje, ona sa na všetko, aj na takúto ťažkú situáciu, díva cez tú prizmu optimizmu a dobrej nálady. Takže ono to nie je až také hrozné a navyše choroba si nevyberá, či je niekto bohatý alebo chudobný, dobrý – zlý, spravodlivý - nespravodlivý, keď to raz príde, je to jedno, kto je to.
Keď budete o pár dní bilancovať tento rok, ako ho zhodnotíte? Čo boli jeho plusy a čo mínusy?
- Mínusmi sa nezapodievam. Nesnažím si pamätať a venovať svoje myšlienky niečomu, čo mi nevyšlo, alebo čo bol negatívny zážitok. A plusy? Tak tam mám niekoľko obrovských, ale ak dovolíte, ja by som si ich nechala pre seba. Sú to také moje intímne rodinné záležitosti, to je len tak pre nás.
Ale medzi jeden z plusov by ste mohli zaradiť aj mega úspech Alice...
- Áno, je to plus, no aj napriek tomu, že sa z toho veľmi teším, tak sa to ani zďaleka nevyrovná tým plusom, ktoré zažívam v rodinnom živote.
Budete si dávať novoročné záväzky?
- Áno, každoročne si dávam novoročné záväzky, že sa budem stravovať zdravo a že schudnem tých 5 kíl, ktoré mám navyše na tej obrazovke. A každoročne mi tento záväzok vydrží až do ďalšieho roka nesplnený a tak si ho budem môcť znovu dať, takže nemusím vymýšľať niečo nové.
A čo by ste si želali do nového roka?
- Mojim blízkym a aj sebe, aby nám vydržala dobrá nálada a to šťastie, ktoré teraz pociťujeme a aby nás nezradilo zdravie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
